Nič sa nedeje bez príčiny

Tak tam som teraz ja. Pomaly, ale isto sa mení veľa vecí okolo mňa. Neviem posúdiť, či mám alebo nemám rada zmeny, no viem, že mám strach. Možno ani neviem presne definovať z čoho ten strach pramení, ale viem, že tam niekde vo mne je. Strach z neznáma? Z budúcnosti? Ani to presne neviem. Viem len to, že sa to deje, deje sa to teraz a tu a deje sa to mne.

V prvom rade a to je pre mňa asi tá najväčšia zmena, je práca. Ešte som ju síce nezmenila, ale intenzívne na tom pracujem. Prečo ma zrovna toto tak trápi? Mala som pocit, že som vo svojom profesnom živote konečne na správnom mieste, že som osobnosť, že som najlepšia v danom obore v danej spoločnosti. Že som konečne tam, kde zamestnávateľ neupredností trhanie kolektívu, ale radšej vyhodí jedného výkonného človeka, kde ma nikto nešikanuje, lebo som proste najlepšia... Žiaľ mýlila som sa. Bola to opäť len moja prechodná stanica. Cítim sa sklamaná, podvedená a cítim sa sklamane. Bola som naozaj dva roky po sebe najlepšia vo firme vo svojom obore a to v obchode. Zarobila som firme miliardy do slova a do písmena. A čo som za to dostala? Po troch rokoch z toho dvoch ako najlepší obchodník vo firme, mi znížili plat, zrušili pozíciu, zmenili podmienky a ja som sa stala nepohodlná pre firmu, nakoľko som si vedomá svojej hodnoty, svojho kariérneho rastu a odmietam, aby som mala rovnaký ak nie ešte nižší plat, ako keď som tam nastúpila. A tak sa končí jedna veľmi, pre mňa dôležitá etapa mojho života. A ja len dúfam, že nájdem rovnako zaujímavú ak nie zaujímavejšiu prácu, ktorá má bude rovnako napĺňať, v ktorej budem rovnako dobrá, ktorá ma niekam posunie a dá mi príležitosť ukázať im čo vo mne je a zároveň ocení moje skúsenosti, moju prax, jednoducho mňa ako človeka, ktorý je v danom obore na danej pozícií ten najlepší, koho tam môžu mať.

Keď meníte tak dôležitú vec, ako je práca, aspoň teda ja, sa cítim bez pevnej pôdy pod nohami. Jasné istotu dnes nemáte pomaly v ničom, len v sebe. Ale v zmysle akéhosi spoločenského postavenia, budem mať istotu až potom, ako si teda nájdem novú prácu a budem mať po skúšobnej dobe. Z tej nestability som nervózna. Nakoľko som si začala dávať dokopy aj inú stránku svojho života, toto ma trochu stoplo. Ak toto čítate, asi premýšľate čo sa ešte mení? Mením sa ja. V období covidoveho šialenstva, home officu a času, ktorého som mala, som žiaľ podľahla online hraniu. Zašlo to však až do bodu, kedy som pozbierala svoju poslednú sebareflexiu a priznala si, že mám problém. A tak som začala s pravidelnými návštevami psychológa a skupinových sedení v špecializovanom zariadení. Jasné, viem že si za to môžem sama. No nie až tak úplne ako si asi myslíte. Ale to je iná téma. Jednoducho, keď som konečne dospela do bodu, kedy som si uvedomila svoju nestabilitu, priznala si pravdu a začala ju riešiť, prišlo niečo, čo ma stoplo a zneistilo. Avšak, keď riešite zároveň aj tak veľký problém, ako ja, "strata" zamestnania nie je nič moc a veľmi to teda na podpore nepridá.

Aby toho nebolo málo, zabudla som spomenúť, že som mama, partnerka (ex- manželka) a majiteľka dvoch veľkých psíkov. Takže vypadnutie môjho príjmu, by pri aktuálnej situácii bolo dosť zlé a môjmu osobnému rozvoju to nijak nepomôže.

Čo som ale týmto všetkým chcela povedať? Nezúfajte !!! Riadim sa frázou, že nič sa nedeje bez príčiny. Áno mohla by som z toho robiť tragédiu, opustiť sa, nechať to všetko na priateľa a uzavrieť sa vo svojom svete. Ale kam by to viedlo? Len do môjho osobného zániku. Treba hľadať na všetkom niečo pozitívne. Áno končí sa jedna moja profesná etapa, ktorá mi ale dala veľa a môžem si hľadať lepšie miesta, ako predtým ako som začala pracovať v tejto firme.

Mohla by som sa vrátiť k svojmu hlúpemu "koníčku" , opustiť sa a uletieť si zase na online casine, lebo však človek je veľmi vynaliezavý a všetko sa dá obísť, ale čo by som si tým pomohla. Len by som zničila všetko, čo som doteraz dokázala zmeniť.

Ľudia milujte život, nech je akýkoľvek. Hľadajte pozitívum v každej situácii, ktorú vám život prinesie. Berte každú zmenu aj tú najtragickejšiu, ako šancu, ako niečo, čo sa malo stať. Aj keď to v tom momente tak necítite a nechápete prečo sa to deje práve vám a tak ako sa to deje. Ale verte mi. Raz príde moment, kedy pochopíte, prečo sa to tak stalo. Prečo to tak malo byť a všetko vám to začne dávať zmysel. Berte každú zmenu, ako posun vpred. Ako niečo, čo vám dáva určitú príležitosť a je len na vás, ako sa jej chopíte a ako s danou zmenou naložíte.

Tak som sa vyliala a snáď konečne zaspím.

Nič sa nedeje bez príčiny !!!!!