Dopamín náš kadodenný II.

Tak ako je dopamín dôležitý chemicky posol, vďaka ktorému sa cítime dobre a ktorý reguluje našu náladu, motiváciu a systémy odmeňovania, tak ho v poslednom čase nazývame aj chemikáliou VIAC. Vždy ho totiž chceme viac. V podstate sne sa stali závislými na pôžitkoch.

Žijeme v čase, kedy máme nekonečné množstvo podnetov, ktorými sme odmeňovaní: jedlo, hry, nákupy, informácie, aktivity na sociálnych sieťach, smartfóny… každodenná dávka digitálneho dopamínu sedem dní v týždni.

Ľudské bytosti sú naprogramované tak, aby vyhľadávali potešenie a vyhýbali sa bolesti. Je to inštinkt, ktorý sa datuje spred miliónmi rokov. Avšak v dnešnom svete sú základné potreby často ľahko dostupné , a to mení prastarú rovnicu. Ak naše hladiny dopamínu neustále stúpajú, mozog hľadajúci rovnováhu môže reagovať znížením počtu dopamínových receptorov, čo môže viesť k zníženiu motivácie a potešenia akéhokoľvek druhu.

Anna Lembke vo svojej knihe @Domapine Nation (2021) pripisuje naše nadmerné pôžitkárstvo interakcii troch faktorov. Prvým faktorom je, že ľudský mozog sa vyvinul tak, aby prosperoval v nedostatku. V časoch lovcov a zberačov bolo ťažké nájsť jedlo a iné zdroje a tí, ktorí mali najsilnejšiu motiváciu ich hľadať, mali odmenu. Získanie napríklad jedla malo za následok uvoľnenie neurochemickej odmeny a mozog si vyvinul veľmi silnú motiváciu pokračovať v hľadaní.

Druhým je industrializácia spoločnosti, ktorá poskytuje hojnosť. Intenzívna motivácia hľadať neurochemické odmeny, ktorá tak dobre slúžila našim predkom, vedie teraz k nadmernej spotrebe – náš mozog sa stále správa, ako keby sa nám tieto príjemné veci mohli kedykoľvek minúť.

Do tretice je to voľný čas. Už nemusíme celý deň hľadať jedlo alebo sa presúvať zakaždým, keď je sucho. Čas môžeme presmerovať na príjemnejšie aktivity. Lovci a zberači nemali kedy hrať celý deň videohry ale ľudia vo vyspelých spoločnostiach často áno.

Bolesť a potešenie sa spracovávajú v oblastiach mozgu , ktoré sa v určitých častiach prekrývajú. Náš riadiaci systém zabezpečuje medzi nimi rovnováhu, čím v tele udržiava stabilné vnútorné prostredie, pomáha regulovať fyziologické procesy, vrátane tých, ktoré súvisia s bolesťou a potešením.

Keď pociťujeme bolesť, telo reaguje aktiváciou systému reakcie na bolesť. Ak je však aktivovaný príliš dlho, môže to poškodiť celkové zdravie a pohodu tela. Naopak, keď zažívame potešenie, telo uvoľňuje dopamín a povzbudzuje nás, aby sme hľadali príjemné zážitky. Ak je však telo príliš stimulované príjemnými podnetmi, môže to viesť k návykovému správaniu a iným negatívnym dôsledkom.

Vo svete, kde je okamžité uspokojenie čoraz dostupnejšie, môže byť náročné nájsť rovnováhu. Je to však pre nás kľúčové , aby sme mohli zažívať vrcholy motivácie a odmeny bez toho, aby sme podľahli závislosti a syndrómu vyhorenia.