Coroner

Je sobota, sú tri hodiny ráno vonku prší a v diaľke striedavo vidím blesky.

Mia spí ako zarezaná, nikdy si nevšimne keď sa vykĺznem z postele. Posledný mesiac nespím dobre, na svoju prácu som si už za tie roky zvykol a nič ma veru len tak nedokáže rozhodiť. No to čo sa deje v meste posledný čas je veľa aj na skúseného chlapa vo fachu ako som ja.

Na nočnom stolíku sa mi rozsvietil telefón keďže ho mám na "ticho" kvôli Mii. Vzal som ho do ruky, aby sa mi otvorila notifikácia. Bol to kolega Daniel. " Starý okamžite vstávaj, príď na centrálu. Ten kokot to urobil znova".

Kurva. Na viac som sa ešte prispatý v posteli nezmohol. Tento týždeň už tretí výjazd. Vstal som a podišiel som po tichu k oknu . Sledoval som ako jemne padajú kvapky na môj čierny Ford Transit. Dopadajú na strechu a pomaly sa spúšťajú dole cez okná až na chodník.

Práca volá miláčik. Pobozkal som Miu, hodil na seba čierne rifle, čiernu koženú bundu a vyrazil k autu.

Stierače na aute išli na plné obrátky a ja som si dával pozor na cestu keďže o pol štvrtej ráno sa nikde nezvykne svietiť. Vzal som telefón a vytočil Daniela.

"Som na ceste, nachystaj veci a počkaj ma pri vchode o 10 minút som tam".

Z diaľky som zahliadol Daniela ako stojí pred veľkými drevenými dverami našej centrály, po boku ma pohodenú koženú tašku a poctivo prekračuje z nohy na nohu a sleduje hodinky. Vytiahol si cigaretu z krabičky a išiel si zapáliť.

"Jeb na to prosím ťa teraz, zobudil si ma v tomto počasí tak už poď nech to máme za sebou." Zakričal som na Daniela cez stiahnuté okienko na Forde.

"Neblač po mne ok ? Ja za to nemôžem, že ten psychopat miluje upršané dni a vtedy ho zvyčajne pochytí pažravosť robiť tieto obludné veci. A plus, viem že nespávaš".

Otvoril posuvné dvere, tašku hodil do vnútra a nastúpil na miesto spolujazdca.

"A teraz si môžem zapáliť ?" Opýtal sa Daniel s mierne nasratým pohľadom. "Viem, že sa musím pýtať ako malé decko pretože je to tvoje aj keď svojím spôsobom naše auto."

"Hej kľudne fajč, Štefániková 15 ?"

Kolega sa na mňa uprene pozrel a len prikývol zatiaľ čo si zapaľoval cigaretu.

"Do piče, mám veľkú obavu z toho čo tam dnes uvidíme, naposledy si to to dievča nezaslúžilo."

"A kto by si zaslúžil taký koniec ? Ja by som to neprial ani poslednému chudákovi aby takto skončil." Odpovedal Daniel a pomaly vyfúkol dym z okna idúceho auta. Sledoval ako sa pomaly vytráca v diaľke ako osudy týchto nešťastníkov.

V diaľke som videl blikajúce majáky policajných áut ktoré stáli krížom krážom cez hlavnú cestu a chodník. V predu ich lemovala sanitka s otvorenými dverami o ktorú sa opieral mladší zdravotník a predýchaval. Strkol som do Daniela a ukázal prstom na zdravoťáka.

"Vidíš ? Niekedy si hovorím, či oľutovali že sa dali na medinu."

"A ty si neoľutoval keď si dedil pohrebnú službu ?" Spýtal sa kolega ako by ani neočakával odpoveď a otočil sa smerom k oknu.

Zastavil som Ford pri ceste, tesne za sanitkou. Stiahol obe okná a vystúpil z auta.

"Kurva chlapi, ale vám to trvalo." Ozvalo sa spoza dodávky, odkiaľ s úsmevom vyšiel Siky.

Siky bol môj spolužial zo strednej školy. Vyšetrovateľ. Kriminalista. Prišiel sem z Bratislavi, do malého mesta tesne pred vraždami ako výpomoc pri hľadaní stratených detí ktoré sa pohrešovali od minulého roku.

Stretli sme sa hneď pri prvom výjazde pred troma mesiacmi. Aký je ten svet malý.

"Netrvalo, ale nechcel som sa na tej mokrej ceste zabiť a navyše ja nemám auto s právom prednostnej jazdy ako ty."

"Hej veď hej, tá hore nám už aj tak neutečie." Prehodil Siky a podával si ruku s Danielom.

"Dano, vyber tú tašku a nezabudni rukavice, minule som po ne musel behať ako idiot."

"Máš to mať šéfe !." Sarkasticky odpovedal a otváral posuvné dvere od dodávky.

"Ste to tam zabezpečili ? Nechcem ti s Danielom pochytať tie tvoje stopičky."

"Hej, už je to tam hotové, piate poschodie pri dverách stojí zelenáč, povedz mu že vás posielam nech vás pustí to tam upratať." Odpovedal Siky.

"Ináč chlapi, je to tam fakt na hlavu, viem že ste už čo to videli, ale toto je masaker, máme čo dočinenia s pošahaným magorom. Ľutujem, že na Slovensku zrušili trest smrti. Tento kokot by si zaslúžil skapať tak tri krát po sebe." V tom sa Siky otočil a nasadol do svojej čiernej oktávie.

"Kurva ja neviem či to dám kamoško." Nadhodil Daniel a bolo počuť ako sa mu chveje hlas.

"Zober tú tašku, rukavice a poď hore. Je to naša práca, niekto to robiť musí či nie ?" Privolal som výťah a predstavoval som si čo nás tam hore čaká. Siky znel zhrozene. Čo ho tak mohlo rozhodiť ? V Bratislave bol elitný kriminalista, videl veci o ktorých sa bežným smrteľníkom ani len nesníva. Čo tu v malom meste.

Daniel vo výťahu stlačil číslo päť a v duchu odrátaval poschodia. Cítil ako sa mu zviera žalúdok a robí hrča v hrdle. Ja som sa pozrel na hodinky. Bolo presne 04:15. Magický čas. Magické miesto. Výťah sa zastavil, dvere sa otvorili. Nestihli sme ani vystúpiť a pribehol mladý policajt. "Hej chlapi, toto je miesto činu, tu nemáte čo robiť, otočte sa a vypadnite."

"Upokoj sa mladý dobre ? Prišli sme po nebožtíka, posiela nás Siky."

"Kapitán Sýkora ?. Ježiš moja chyba, prepáčte, choďte do vnútra. Dvere číslo päť."

Pozrel som sa na Daniela. "Ten je z neho riadne posratý."

Otvoril som dvere. Pomerne vŕzgali. Spomenul som si na Miu, ako vždy hovorila, aby som namastil každé jedny dvere v dome pretože neznáša ten zvuk.

V tom sa mi do nosa vtesnal príšerný smrad. Taký ten štipľavý, odporný sladkastý smrad. "Kurva daj sem tie respirátory ja toto nedám." Zakričal som na Daniela a ten v rýchlosti prehľadával tašku a nasadzoval si respirátor.

Znova som pootvoril dvere a vstúpil s Danielom do vnútra. Bola to malá, úzka bytovková chodbička kde po pravej strane bola toaleta a kúpeľňa. Na bielych stenách viselo asi tucet obrazov s kresťanskými symbolmi. Ozvali sa dunivé kroky a do chodby vstúpil kriminalista v bielom plášti, mal na ústach rúško a na krku zrkadlovku Nikon.

Chytil ma za plece v bielych rukaviciach, mierne prikývol na pozdrav a ukázal rukou smerom na vedľajšiu izbu bez toho čo by zo seba vydal hlásku.

Do izby som vstúpil ako prvý. Biele steny boli postriekané krvou skrz na skrz. Vytvárali siluetu obrazov a malieb aké si len človek dokáže predstaviť. Izba bola poloprázdna, rozhodený nábytok ako po zápase, roztrhané oblečenie všade po podlahe. A v strede ležala ona v obrovskej mláke krvi, ako by sa v nej kúpala. Dorezaná tvár hlbokými reznými ranami, ktoré pokračovali nižšie a nižšie. Keď som sa pozrel bližšie, všimol som si to. V nohách aj rukách mala zaťaté obrovské klince s veľkou precíznosťou prebité rovno do podlahy. Vedľa tela tej zúboženej ženy ležal obrovský nápis na šedivom kartóne. Stálo tam "Kurva".

"Chlapi." Prvý krát som počul hlas kriminalistu ktorý nás privítal.

"Michaela Novická." Ukázal na znetvorenú ženu na zemi.

"Podľa všetkého, nábožensky motivovaná vražda miestnej prostitútky, ale nedokážem si predstaviť čo by ma ako zákazníka tak nasralo, aby som dokázal urobiť takéto svinstvo."

Stál som tam ako obarený, za mnou Daniel. Počul som ako sa mu zvyšuje tep, tlčie mu srdce a bojuje sám so sebou aby sa nepozvracial.

Ona tam bezhybne ležala vo vlastnej krvi, prikovaná k podlahe a ja som si hovoril, že to mohla byť študentka, matka detí. Možno už nevedela ako uživiť vlastné dieťa tak sa dala na toto. Ani v živom sne by jej asi nenapadlo aký psychopati chodia po svete.

Nasadil som si rukavice a pustil som sa do práce. Ďalší týždeň, ďalšia žena. Však Miška ?

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu

Chceš vědět, když Pleumodos přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.

Další články autora

Zobrazit všechny
31.7.2022 11:09
Paranoia