3 dni, 3 krajiny a 1 párty...
Koncom septembra sme sa s Adriánou zúčastnili mládežníckej výmeny v Litve. Dopadlo to tak, že sme spoznali dvoch chalanov z Indie, ktorí na projekte reprezentovali Maďarsko :D. Povedali sme si, že sa musíme opäť stretnúť. A tak vznikol nápad na spojený víkend v Bratislave a Budapešti.
Keďže ja som neutíchajúca párty žena, v stredu pred odchodom do BA som sa rozhodla, že sa cestou zastavím v brnenskom klube Tabarin, kde hral holandský producent Maddix. V piatok ráno som nasadla na prvý bus do Košíc, odkiaľ som putovala až do konečnej stanice nášho hlavného mesta.
Vo vlaku sa ku mne pripojila Aďka, s ktorou sme zakotvili na ubytovni. Rohan ma vítal s poznámkou, prečo mám na sebe ponožky s Pikačuom, pričom on mal na mikine Mickeyho Mousa :D. Moju „namosúrenosť“ vykompenzoval s tým, že nám so Sanjeevom (Sandžím) priniesli jedno z tradičných indických jedál – mliečnu ryžu s hrozienkami a vlašskými orechmi. Kus sme pojedli a pokecali a vyrazili sme na malú prehliadku.
Prešli sme ku Bratislavskému hradu, kde som bola prvý krát aj ja. Načasovanie bolo perfektné. Práve zapadalo slnko, takže sme si o to viac užili daný moment. Pomaly sme zišli dolu. Chceli sme sa dostať na vyhliadku Slavín, no to by sme neboli my, keby sme najprv nezamierili na iný smer :D... Kto nebol na Slavíne – nech vás neodradí ten hrozivý kopec s niekoľkými schodmi! Napriek tomu, že mesto ovládla tma, bol to mega zážitok :)).
Naše potulky sme unavení zakončili v reštike Slovak Pub, kde sme si dali dobrú večeru. Celá delegácia ma odprevadila na stanicu, pretože niečo po 20:00 ma čakala cesta do Brna. Musím povedať, že to cestovanie a chodenie hore-dole po meste ma zmohlo viac, než som očakávala. Preto som sa ešte natiahla v prázdnom kupéčku.
Po príchode do Brna som nastúpila na „šalinu" smer intrák, kde som slávnostne natrafila na môjho frajera s kamošom Paťom. Tí mi oznámili, že hviezda večera bude hrať až o 4 ráno. Určite si viete predstaviť to nadšenie, keď som o 11 v noci zaľahla do postele a snažila sa nezaspať :')....
Dali sme budík na jednu hodinu s tým, že sa ešte zastavíme v klube 7 Nebe. Po náročnom vstávaní sme objednali Bolta, ktorý nás vyhodil pri prvom klube. Asi vážne starnem, lebo som sa už nevedela dočkať techna, pričom ho ani nepočúvam :D... Moje myšlienky boli vyslyšané a už sme dávali veci do šatne v Tabarine, ktorý nás vítal nádychom undergroundu.
Raz sa ma kamka spýtala: „Ak by si cestovala v čase, do ktorej doby by si sa vrátila?“ Bez váhania som odvetila, že by som chcela zažiť 80. roky, kedy sa začali formovať prvé rejvy.
Prečo to spomínam? Pretože Maddixov set ma zaviedol presne do tejto éry našej scény. Jeho acid-technová produkcia vyvolala s priestormi klubu autentickú atmosféru. Ja som tak pařila, akoby som počúvala techno celý život!!! Občas som vytiahla aj môj bannerik inšpirovaný jeho trackom THE RAVE, ktorý dokonale definoval celý set. Na konci sme mali šancu s Maddixom prehodiť zopár slov. Bol to veľmi milý týpek. Potešil ho môj banner, ktorý si natočil a hodil na storku, čo na oplátku potešilo mňa O:). Malá rada: Choďte niekedy aj vy podporiť producenta, ktorého ste predtým nepočúvali. Môže vás veľmi prekvapiť!
Trikrát hádajte: kde ma viedli moje kroky po prehýrenej noci? Áno, hádate správne: na vlak do Budapešti! Chcela som si pospať, no stále som žila emóciami z Tabarinu. Vystúpila som z vlaku... A čo teraz?? Našťastie mi dal Sandží adresu a číslo na kamoša, ktorý s nimi býval. Na oko nebojácne som sa odviezla električkou na správnu zastávku. Osud to zariadil tak, že po pár minútach sa oproti mne zjavila moja partička.
Okolo druhej sme oddýchnutí zbehli na obed do mesta. Výber jedla bolo opäť moje „poprvé“, pretože sme navštívili reštauráciu Buddha, ktorá patrila k thajskej kuchyni. Chalani objednali suši, ja s Aďkou sme vyskladali cestoviny z tradičných ingrediencií a k tomu som si ešte pridala aj výbornú kuraciu polievku. Bolo to veľmi lahodné, ako bonus sympatická cena, čiže tento kulinársky zážitok hodnotím na jednotku! :D
Najedení sme boli pripravení zhodiť získané kalórie. Prechádzka mestom vyzerala ako ideálna voľba. Blúdili sme po vyzdobenej Fashion street, prešli sme sa okolo Budapeštianskeho oka, navštívili sme Baziliku sv. Štefana, kde sme sa chceli pozrieť aj na výhľad, lenže v budove brali len hotovosť. Aďka potom skočila na svoje ubytko, zatiaľ čo ja som išla na izbu za Rohanom. Nutne som potrebovala oddych, pretože vďaka môjmu deficitu spánku som sa cítila čoraz horšie.
Konečne som skončila v posteli. Rohan urobil výbornú kávu, ktorá mi zlepšila náladu. Večer na nás totiž čakala najkrajšia časť nášho dobrodružstva. Mali sme namierené na najznámejšie miesto v Budapešti: Rybársku baštu s Kostolom sv. Mateja. Najprv sme sa zastavili pri Budínskom hrade, kde sa nám naskytol nádherný výhľad na vysvietené mesto. Musím uznať, že nočná Budapešť má svoje čaro! Po prechádzke pri spomínanej Rybárskej bašte sme našu púť zakončili pri Parlamente Országház, ktorého vysvietenie len zvýraznilo jeho krásu. Skočili sme ešte do obchodu nakúpiť potraviny a s „retro-metrom“ sme sa odviezli až k blízkosti nášho dočasného príbytku.
Pohostinnosť chalanov opäť nesklamala. Na večeru nám Sandží uvaril ďalší pokrm z indickej kuchyne. Mal pre nás pripravenú ryžu s vajíčkami na tvrdo a varenou zeleninou, doplnenú o povestnú pikantnú omáčku. Na jednej strane mi to veľmi chutilo, no pre mňa osobne to bolo až príliš pikantné. Ráno sme sa rozlúčili s Rohanom, ktorému sa nechcelo vstávať z postele, zatiaľ čo Sandží neotáľal a odprevadil nás ku autobusovej zastávke.
V RegioJete som zistila, že som na izbe zabudla nabíjačku, ktorá za mnou pricestovala až o pár týždňov :D. S Aďkou sme v Bratislave stihli vypiť ďalšiu kávu. Vo vlaku sme si povedali posledné čau a už som sa trmácala nekonečnou cestou až na východ Slovenska. Tomuto hovorím efektívne využitý víkend pred príchodom Omicronu! :D
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Meg Hartmannová přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.