Čakaním na "správnu" chvíľu sa oberáš o príležitosť

Urobím to, až keď...Napíšem mu/jej, až keď...Nájdem si prácu, až keď...

Stále nejaké výhovorky, argumenty. Určite si už zažil situáciu, kedy si chcel niečo urobiť, ale nakoniec si to neurobil. Zľakol si sa. Ty si sa bál. Bál si sa neúspechu, možno odmietnutia, možno výsmechu. Hovoril si - „Nabudúce.“ A už žiadne „nabudúce“ nebolo.

zdroj

Na to, aká som povaha - drzá papuľa, o ktorej mnohí známi hovorili, aká je nedostupná, chladná a dominantná, som vo svojom vnútri kŕmila strach malého dievčaťa. Tento vnútorný strach značne ovplyvnil moju budúcnosť. A hoci som v súčasnosti šťastná ženská s najlepším mužom po boku, dobrou prácou a vnútorným šťastím, všetko mohlo byť inak.

Ale čo by bolo, keby...

...som sa nezľakla zahanbenia. Možno tri roky dozadu som si vytýčila predstavu, akým smerom by som sa v budúcnosti chcela uberať. Keď som zhliadla možnosť prihlásiť sa na kasting Face of FashionTV, vedela som, že „toto“ je ono. Prihlásila som sa až na podnet kolegyne z práce, ktorá ma vyhecovala tvrdením, že „nemám na to prihlásiť sa“. Aj keď mi ona sama a iní známi hovorili, že toto je presne to, v čom si ma úplne vedia predstaviť. Stávku som prijala. A prihlásila sa. Z produkcie mi odpísali, že..

..ale vo mne opäť vyhral strach a na kasting som sa vôbec nedostavila. Doteraz to ľutujem.

Pracovných príležitostí bolo viacero, avšak vďaka štúdiu, ktoré ma časom prestalo baviť – až sa mi priam zhnusilo, som svoju budúcnosť otočila na úplne iný smer. A doteraz sa hľadám.

...som sa nebála odmietnutia. Vždy som bola tá mrška, pred ktorou mali chlapi rešpekt. Možno to bolo mojou výškou, možno drzosťou, možno úprimnosťou. Hrala som sa na drsnú, no v skutočnosti som sa „len“ bála. Ako keď som mala šestnásť a priznala svoje city chlapcovi, ktorý sa mi páčil. Ja som sa mu však zdala naňho primladá (bol o dva roky starší) a slušne ma odmietol. Vtedy som kvôli chlapovi plakala prvý a posledný krát. Povedala som si, že žiaden chlap mi za slzy nestojí. Keď som mala osemnásť, už som sa mu primladá nezdala a v slabých chvíľkach sa utiekal k mojej prítomnosti. Nič vážne sa medzi nami nestalo a nikdy sme to nedotiahli do vzťahu. Ale slabosť preňho som mala vždy. Čo by však bolo, keby..

zdroj

...som neobetovala vzťah kvôli priateľstvu. Keď máš dlhoročný - takmer súrodenecký vzťah s chlapcom, ktorý sa ti páčil skôr, ako ste si medzi sebou vytvorili ešte silnejšie – čisto kamarátske puto. A v slabej chvíli si jeden z vás uvedomí, že by ste boli dokonalý, milujúci sa pár. Ty to stopneš, pretože vieš, že by to nemalo zmysel a ako bonus by si prišiel o svojho najbližšieho. S odstupom času premýšľaš nad vecami až príliš často, až sa s predstavou vzťahu z priateľstva úplne stotožníš. Ale už je neskoro. Čo by však bolo, keby...

...som si viac verila a našla odvahu napísať mu. Moje dospievanie vo veľkej miere poznačila hudba. Doteraz je to môj únik pred realitou. Milujem hudbu, milujem tanec, milujem spev. Vždy som však počúvala rock, metal, punk. Chodila na koncerty pogovať, rozbíjať si hlavu vo wallofdeath a piť rum s pivom. Chodila som sa vyskákať na drumáč. Našla som sa v každom hudobnom žánri. Okrem RAPu. Zo všetkého najviac som neznášala práve ten slovenský. Až kým na scénu neprišla nová tvár, nový hlas – Pil C. Možno to bolo mojim vtedajším životným rozpoložení, ale jeho prvé tracky vystihovali moj aktuálny stav a jeho hlas bol pre mňa ako balzam na dušu. Keď sa k tomu pridal jeho obraz, jeho tvár, bol mojou totálnou platonickou láskou. Vyspelý, dozretý chlap. Hovorila som si „keby som mu tak napísala..“, „..aj tak by mi neodpísal“, „čo si malá?, „taký by o teba ani nezakopol“, „isto má milujúcu ženu“. Ale nemal. Práve jeho zlá vzťahová situácia ho dohnala do „vykričania“ sa do rapu. Bála som sa ozvať sa. Až s odstupom času, dlhého času, som sa dočítala o Naty, ktorá sa stala jeho novou láskou. Baba, ktorá mu napísala presne to, čo som chcela ja. Ale bála som sa odmietnutia, zahanbenia, zrazeného ega...

zdroj

Možno sa zdá, že môj život bol kedysi jeden veľký smutný omyl. Ale nebol. Všetko je tak, ako má byť. Oslobodila som sa od strachu. Až to mi prinieslo šťastie, ktoré teraz v živote mám.

Možno niektoré veci ľutujem, ale všetko som si zapríčinila ja sama. Preto ak máš predstavu o niečom, čo by si chcel v živote robiť, ak sa ti niekto páči, ale bojíš sa ozvať sa, prestaň sa báť! Čakaním sa oberáš o príležitosť, ktorú si ty sám môžeš vytvoriť. Aby si si v živote nemusel hovoriť, čo by bolo, keby...

Ak máš aj ty podobný zážitok, neváhaj sa s ním podeliť v komentári :)