Oktagon Prime 4 zažije veľký návrat

Člen gymu ASA Hradec Králove má základy v Jude a svoju profesionálnu MMA kariéru odštartoval v roku 2011. Odvtedy absolvoval 22 zápasov, z ktorých odchádzal 14-krát ako víťaz a 8-krát ako porazený. Počas tohto obdobia sa stal šampiónom organizácie GCF, ktorá bola v tej dobe najväčšou na domácej scéne. Zviedol mnoho pamätných súbojov so zaujímavými menami, ako Miroslav Štrbák, David Kozma, Tomáš Deák, Jaroslav Poborský, Matej Kuznik, Viktor Dimitrov a v neposlednom rade Ivan Buchinger.  Novodobí fanúšikovia ho môžu poznať z prvej série Oktagon výzvy, kde pôsobil ako tréner českého tímu spolu s Davidom Dvořákom. Jeho posledné zápasy prebehli v organizácii XFN, ktorá mala neskôr problémy a dnes už sa  vtedajšej popularite ani nepribližuje.

Pardubický galavečer v novembri 2018 ponúkol česko-rakúsku konfrontáciu Pokorného s Machaevom. Súboj skúsenosti proti mladému nádejnému talentu priniesol zaujímavý priebeh s nešťastným koncom. Nešlo o duel, ktorý by oslovil fanúšikov postojárskych disciplín, ale za to sme mali možnosť vidieť prvky kvalitného wrestlingu a grapplingu. Po vyrovnaných výmenách na zemi sa Jubox dostal do dominantnej pozície, kde si smolne zranil koleno. Bola z toho nakoniec výhra Machaeva spôsobom, ktorý nemá rád žiaden zápasník. Od tohto momentu mal Jaroslav naplánovaných viacero zápasov, ale žiaden z nich sa neuskutočnil kvôli zdravotným problémom. Nasledovalo ukončenie kariéry, ale dnes už vieme, že nebolo definitívne.

Na prvým dojem by sa mohlo zdať, že ho z hry vyradilo zranenie z posledného zápasu, ale nebolo tomu tak. V tej chvíli šlo o ťažkosti s ľavým kolenom, ktoré nemali žiadne dlhodobé následky. To sa však nedá povedať o pravom kolene, ktoré stojí za nútenou pauzou od MMA. Musel podstúpiť operáciu meniskov, následne sa mu pretrhol predný krížny väz a do toho všetkého dostal infekciu zlatého stafylokoka. Práve tá skomplikovala celý proces rekonvalescencie a vážne ohrozila jeho zdravie. Na nešťastie sa jej podarilo vyžrať náhradu predného krížneho väzu a časť chrupavky. Táto fáza bola najťažšia, pretože za určitých okolností mohlo dôjsť aj k amputácii nohy. Našťastie sa tak nestalo, ale museli nasledovať ešte opätovné operácie, ktorých bolo za dva roky až šesť. Reprezentant  All Sports Academy to označil za svoje najhoršie obdobie. Psychicky najťažšie na tom bolo to, že na každý zákrok šiel s tým, že bude posledný. Spomínané komplikácie stále predlžovali dobu rekonvalescencie a vytvárali tak nepríjemný kolobeh. Počet operácií sa zastavil na čísle 6 a tak mal to najhoršie za sebou. 

Začal napredovať malými krokmi, keď mu nešlo o návrat k športovej kariére, ale o to, aby bol zdravo fungujúci človek. Venoval sa svojej dcére, postupne pridával jazdu na bicykli, či posilovňu. Mohol opäť normálne fungovať, ale nič mu nenahradilo jedinečné emócie, ktoré zažíval pri MMA. Okúsil si rolu rozhodcu, ale zistil, že mu to pripomína to o čo prichádza, keď nezápasí. Z rovnakého dôvodu sledoval dianie vo svete zmiešaných bojových umení len zriedka. Obmedzil takisto aj kontakty s priateľmi, pretože väčšina z nich trávi čas v telocvičniach.

Začal si špeciálnym spôsobom spevňovať koleno a postupne zisťoval, že ho nebolia niektoré veci, ktoré boli predtým bolestivé. Odhodlal sa ho postupne zaťažovať , čím silnelo a jeho funkčnosť sa vracala do normálu. Po pokroku, ktorý zaznamenal začal znovu premýšľať o zápasení. Namotivoval ho aj titulový zápas Buchinger vs Barborík, kde si povedal, že by chcel opäť zažiť to, čo oni prežívali v ten večer. Dohodol si prvý sparing od série zranení, podľa ktorého posúdil, či môže ísť do boja. Po tréningu vyhodnotil, že je jeho comeback reálny a v momente sa rozhodol, že do fightu nastúpi. Prognózy doktora boli síce 50 na 50, ale on si opätovné zranenie nepripúšťa, inak by do toho nešiel. Znovu nabehol na režim profesionálneho športovca a netrvalo dlho, kým sa do toho opäť dostal. Na začiatku bolo potrebné odhodiť ego, keďže sa sparingpartneri za 3 roky jeho absencie výkonnostne posunuli. Dnes svoju formu hodnotí dobre a teší sa na zápas, aj keď ešte nepozná meno súpera. Pred zranením nastupoval v pérovej váhe, teraz nastúpi v ľahkej, pretože nechce podstupovať po dlhom čase náročné chudnutie. Príprava na tento zápas nebude zameraná na silu, ale skôr na fight IQ a mrštnosť. Svoje silné stránky vidí vo wrestlingu, v ktorom je skúsený a vie ním unaviť viac svojho súpera, ako seba. Celkový posun MMA od doby, čo bojoval naposledy vidí v obrannom wrestlingu, v pohybe a uhlovaní v postoji, väčšej frekvencii kopov, či lepšej práci na zemi. Priznáva, že smer, ktorým sa šport uberá úplne nehrá do kariet jeho zápasníckemu štýlu. Uvedomuje si, že dĺžka prípravy nie je ideálna, ale jeho mentálne nastavenie a chuť zápasiť sú rozhodujúce. Zatiaľ nevie, či pôjde len o jeden zápas alebo o plnohodnotný návrat, ale určite sa máme na čo tešiť.

Zdroje: Fight and Talk, Sherdog