Semienko

Semienko poletuje po prúde vetra.

Hrejivý vánok ho unáša nad zlatisto hnedou zemou.Vedie ho cez cestu želaní, kde túžba po sne nemá hraníc.

Raz od času vietor pomaly, a tak semienko padne na mäkké kvapky dažďa zarosenú zem. Naskytne sa mu pohľad z dola medzi jarnými rozkvitnutými kvetmi a nie príliž vysokou trávou. Rozmýšľa, či toto miesto je práve to, kde by sa chce usadiť do vlažnej pôdy. Nevie, či práve tu by sa mu páčilo zrásť alebo je to len medzizástavka na jeho ceste. Pozorne pozoruje prírodu okolo seba. Fascinujú ho pestrofarebné lupienky kvetov, ktorých vôňa sa rozlieha ponad vzpriamenú trávu. Niečo tomu chýbalo. Bolo to krásne miesto, ale nie čarovne ako si semienko želalo. Než by sa odvážilo k ráznemu kroku vietor akýmkoľvek pohybom ho opäť odveje do magického neznáma, kde prúd snov sa víril okolo neho.

Semienko časom a silou vetra spoznávajú zemský povrch čo raz lepšie. Zistilo aké miesto je preňho to práve, kde sa chce usadiť a získať svoju plnohodnotnú krásu. Pri ďalšom poslednom páde sa usadí pevne do jemnej zeme. Keď začalo kľúčom vedelo, že miesto kúzelné už našlo. Začať budovať svoje pevné korienky, aby sa malo o čo oprieť. Dalo si na nich záležať, vedelože ho budú istiť najťažších chvíľach. Keď bolo presvedčené svojou pevnou stavbou, začalo sa predierať ponad hlinitú zem. Úsilia ho to stálo veľa. Jeho zelená podoba ktorá vykúkla z pod zemskej pôdy, bola skoro prehliadnuteľná. Neodradilo ho to. Vedelo, že jeho cesta sa nekončí, a musí pokračovať ďalej. Začalo rásť aj do výšky, za zlatým slnkom, ktoré ho poháňali teplými lúčmi. Zrazu už bol na úrovni zelenkavej trávy, ktorú tak z dole obdivoval, a kochal sa ňou. Po náročnej púti, pri ktorej vlastnou silou a úsilím čelí silným prúdom mokrých kvapiek, hurikánom studeného vetra a horúcimi slnečnými lúčmi, nadobudla svoju vytúženú podobu.

Pevne korene mu zaistili siluetu, stonka mu pomáhala odolávať aj tímu najväčšej prekážky, púčik ho celý scelil a viedol ďalej po svojej ceste a lupienky tých najkrajších kvetov mu priniesli krásu života. Bol to jeden z najkrajších kvetov ak kedy na lúke bol. Týčil sa nad všetkými sfarbenými poľnými rastlinami, ktoré kedy tak túžia obdivovať.

Semienko je ako život mladých ľudí, ktoré každý v sebe má.