Malý korporátnik vo veľkom svete: Labutia pieseň

Spievanie mám zo všetkého najradšej. To tvrdí Darinka Rolincová už od skorého veku. Ale ako spolu súvisí spev a business trip? Asi nijak, myslel som si. Moje presvedčenie zmenil hneď môj prvý trip v Londýne. Vtedy som ešte nebol ostrieľaným korporátnikom, a teda som si myslel, že to bude celé len o vážnych tvárach v mítingovke, nekonečných dohadoch o stratégiách, silných rezonujúcich mottách a prezentáciách. Ako som sa zistil, večerný program je neodmysliteľnou súčasťou business tripov, no a súčasťou takýchto večerných programov je okrem jedla a pitia dosť často aj návšteva karaoke baru. Keď sa dostanete do tohto bodu a ty sa zrazu ocitneš s podnapitými kolegami v karaoke bare, vaša korporátna výprava sa rozdelí na tri skupiny.

Ti, ktorí sa spievania desia viac ako samotných mítingov. Potom tí, ktorí radi spievajú a vedia spievať. A nakoniec tí, ktorí radi spievajú a nevedia spievať. Tieto skupinky sa následne mixujú a vymieňajú na pódiu. Napríklad skupina čo nechcú spievať sa zdržiavajú pri bare v dostatočnej vzdialenosti od pódia. Hneď ako sa naskytne príležitosť, odchádzajú s prvou várkou ľudí. Často sa stáva, že sú vytiahnutí na pódium tými, čo radi spievajú, a potom je to naozaj utrpenie. Ale tak aspoň majú námet na prezentáciu ako vystúpili z komfortnej zóny. Korporátnik nemôže byť nikdy rešpektovaným manažérom bez takejto nekomfortnej príhody. Potom sú tu superstáristi - spevácke talenty. Väčšinou spievajú viac piesni. Ľudia tlieskajú a tí, čo radi spievajú a spievať nevedia prehodnocujú, či ísť ešte na pódium. Bohužiaľ sa väčšinou premôžu a ty vieš, že je čas si dať ďalšieho panáka alebo ísť troška na vzduch.

O mojich zážitkoch z karaoke som už písal. Napríklad, keď som bol nútený spievať, jukebox vedel, ako sa cítim a pustil Help od Beatles. Alebo keď kolegyňa spievala namiesto Staying alive „steak around“, tak to bola bomba. Tiež je zaujímavé, keď tvoj 50+ ročný manažér spieva Hit me baby one more time, resp. ako sa ďalší dvaja hádajú o mikrofón s dvadsaťročnými chalanmi. No proste každá karaoke noc prinesie niečo nové. Posledná pred koronou bola tiež pamätná. Vyhrali sme zápas o mikrofón, ale chalani boli skúsení harcovníci a vedeli, že keď šliapneš na kábel od mikrofónu, mikrofón prestane fungovať. Pomaly sa schyľovalo k bitke, ale zatiahnutie ďalšieho kola ich drinkov všetko zachránilo.

Jeden prekvapujúci spevácky zážitok ma čakal v Zürichu, keď nás bral autobus na letisko. Šofér sa nám z ničoho nič prihovoril a pýtal sa, odkiaľ sme. Akonáhle počul Slovakia, videl som, že sa mu rozžiarili oči. Czechoslovakia,? Karel Gott! Hneď vytiahol cédečko z priehradky a celú cestu na letisko znela Včielka Maja a iné hity. Naši kolegovia z iných krajín len nechápavo pozerali na spievajúceho šoféra a nám Slovákom nezostávalo nič iné, len sa k nemu pridať.

Začali sme Darinkou a končime Karlom Gottom. Dnes sa už zvonkov štěstí v hlave nezbavím. Máte aj vy nejaké spevácke príhody? Mne sa ešte vybaví mexické mariachi alebo keď som bol v New Yorku a jeden asi začínajúci raper sa snažil vyrapovať svoju objednávku v mekáči.

No a to je vše přátelé. Asi aj labutia pieseň mojich blogov. Som rád za každé prečítanie a držím palce všetkým spolukorporátnikom, aby sme čoskoro mali nové príhody z biznis tripov. Momentálne teda podávam demisiu, ale ako to chodí v našej vláde, nikdy nevieš kto a kedy odchádza a či to je naozaj. Takže sa možno čoskoro vidíme.