Posledné premietanie (1.)

Stopy vedúce od lesa k osamelej chatrči prikrýval hustý padajúci sneh a pomaly sa strácali. Olaf niesol na rukách kopu dreva a blížil sa ku dverám. Keď bol pri nich, položil drevo na zem, otriasol sneh z topánok a svojho oblečenia, potom otvoril dvere. Zdvihol drevo, vošiel dnu.

V kostiach cítil pálenie, od chladu. Za pomoci naštiepaných triesok zakúril v krbe a nechal rozhorieť oheň. Teplo sa rozliezalo chatrčou a Olaf sa začal vyzliekať. Dal si dole topánky, ponožky, potom nohavice a sveter. Zostal len v trenkách a tričku. Do lavóra napustil horúcu, takmer vriacu vodu a položil ho pred kreslo uprostred izby.

Na poličke bolo vystavené staré balenie piva, "Paulaner", pôvodne so šiestimi fľašami, ale už sa v ňom nachádzala len jedna. Pivo bolo staré, ale predsa, pivo je pivo. Vytiahol z balenia poslednú fľašu, položil ju na stolík vedľa kresla a potom naložil krb drevom do plna.

Pohodlne sa usadil do kresla, otvoril pivo, vložil nohy do horúcej vody a pocítil úľavu. Závesy boli odhrnuté a cez okno sledoval sneh pokrývajúci rozsiahlu prírodnú scenériu.

Voda ohrievala Olafove takmer jedno storočie staré nohy oveľa rýchlejšie, než krb ohrieval jeho telo.

Chytil do ruky fľašu piva a do zamknutých dverí v jeho hlave vopchal kľúč. Naokolo bolo veľa iných dverí, niektoré otvorené, niektoré zatvorené. Ale iba jedny dvere boli zamknuté. Z dobrého dôvodu.

Otvoril pivo, pootočil kľúčikom a odomkol dvere. Keď priložil fľašu bližšie k ústam, zacítil vôňu piva a dvere sa otvorili. Pery sa dotkli skla a Olaf vošiel. Prehltol prvý glg, dvere sa zabuchli a nebolo kam újsť pred myšlienkami, ktoré mali zostať zamknuté.

Zatiaľ čo pivo mizlo z fľaše a Olaf sa túlal tmavou izbou plnou myšlienok, voda v lavóre chladla. Fľaša bola prázdna a voda už len teplá, nie horúca.

Olaf sa myšlienkami vrátil späť do chatrče a kochal sa výhľadom na biele pláne. Potom zatvoril oči.

Voda chladla ďalej a stávala sa menej a menej príjemnou. Stala sa vlažnou a bol čas vybrať z nej nohy, inak sa stane naozaj nepríjemnou.

Oheň dohorel, chlad sa rozliehal izbou a začínal jej dominovať.

„Ešte chvíľku“, pomyslel si Olaf, zdvihol nohy a na chvíľu ich vytiahol z vody. Keď ich vložil späť, voda pôsobila trošku teplejšie. Tak ako Olaf v živote, jeho nohy zostali vo vode príliš dlho. Bol čas ich vytiahnuť.

Prešlo 13 minút, a v izbe bol mrazivý chlad. Voda sa stala studenou. O chvíľu nato vychladla Olafova krv.

Smrť vošla do izby krátko po tom. Podlaha vŕzgala ako kráčala a blížila sa odzadu ku kreslu. Položila ruku na Olafovo rameno. Olaf otvoril oči, zatiaľ čo ostali zatvorené. Smrť predstúpila pred neho.

„Olaf, teší ma, som Grim.“

Žiadna odpoveď.

„Poď“, - povedal Grim, pristúpil bližšie a chytil Olafa za zápästie.

Olaf vstal a pocítil v svojich pohyboch ľahkosť, ktorú mal naposledy ešte ako dieťa. Pozrel sa na kreslo kde pred chvíľou sedel a uvidel svoje telo so zatvorenými očami.

„Mali by sme ísť, čaká nás dlhá cesta. Všetko vysvetlím.“

---------------------------------------------------------------------------------

Pokračovanie (2. časť)