Rasizmus (zlomená duša, 19.r)

1. Kedy si sa prvý krát stretol s rasistickými narážkami?

„ Začala stým moja matka, ktorá si ma adoptovala. Čiže tieto narážky voči mojej farbe pleti sa objavovali už v útlom veku, práve od môjho najbližšieho človeka. Rasistické narážky vyťahovala na mňa pri bežných veciach. Napríklad keď som si neupratal izbu, dostal zlú známku alebo keď som neposlúchal. Nazývala ma cigánom. Často hovorila, že si mám ísť za svojou cigánskou matkou. Každý deň som sa obliekal do čistého, sprchoval som sa, upravoval som si izbu, chodil som do školy. Proste som sa snažil správať tak, aby si ma okolie čo najmenej spájalo s rómskou komunitou."

2. Vieš spomenúť aj konkrétnejšie situácie?

„Môžem spomenúť vety, ktoré sa mi najviac zachovali v hlave. Napríklad: čierna huba, choď sa umyť (aj keď som bol čistý), cigán hnusný. Spomínam si na jednu situáciu, keď som išiel v neskorších hodinách s mojou kamarátkou rómkou. Išli sme po tmavej uličke a zrazu z brány vyliezli traja chlapi. Začali vykrikovať, že sa máme odísť tam odkiaľ sme prišli a že sme obyčajní cigáni. Jeden z nich vytiahol zbraň a namieril ňou na nás. Začali sa smiať. Ten so zbraňou povedal, že bude rátať do troch a keď neodídeme tak nás zabije. Začali sme utekať. Ďalšia podobná vec sa mi stala keď som bol s mojou priateľkou v bare. Popíjali sme, zabávali sa a zrazu za ňou prišiel nejaký chlap a začal jej nadávať do cigániek. Prišiel som za ním a povedal mu aby mal úctu, že je to dievča a že nech jej nenadáva. Začal nadávať aj mne, že som cigán a takéto veci si mám ísť rozprávať niekam inam. Snažil som sa ísť na neho mierumilovne no jemu sa to nepáčilo. Vrazil mi do tváre. Ďalej by som chcel spomenúť aj to, že ma bezdôvodne viackrát kontrolovali v obchodoch aj ma často sledujú sbskári. A takou najnovšou situáciou, ktorá ma prekvapila bolo keď mi matka povedala, že v Európe nemali byť žiadni ľudia inej farby, len bieli."

3. Ako sa k tebe chovali v škole?

„Najväčšie problémy som mal so žiakmi z iných tried alebo z vyšších ročníkov. V triede to bolo tak, že ak som sa pohádal so spolužiakom tak mi vynadal do cigánov. Ale beriem to tak, že to je typická detská reakcia, rypnúť do toho najslabšieho bodu. Žiaci z vyšších ročníkov ma šikanovali pravidelne. Smiali sa mi, bili ma. Vysypávali mi tašku a po škole ma čakali pred bránou a tam ma ešte zbili."

4. Ako vnímaš rasizmus ty? Ako ťa to ovplyvňuje v živote?

„Celý život som za to odsudzovaný, takže ma to ovplyvňuje v mnohých veciach. Vždy keď sa objavím v novej skupine ľudí, tak mám strach z odsúdenia. Keď som bol mladší, tak som to vnímal tak, že som iný, menejcenný, horší. Prial som si byť biely. Momentálne som sa stým viac menej zmieril ale občas sa objavia tie pochybnosti o sebe samom."

5. Vnímaš sa ako róm?

„Nikdy som sa tak necítil keďže som vyrastal v bielej rodine. Ako som spomínal tak vždy som sa snažil chovať tak, aby ma vnímali ako “normálneho“ človeka. Snažil som sa byť v rovine, nekradnúť a nerobiť zlé veci, ktoré robia niektorí rómovia. Nevnímam sa ako róm aj práve kvôli tomu, že nepoznám ich kultúru, jazyk a myslím, že by som si dával falošnú menovku na seba keby sám o sebe tvrdím že som cigán. Aj napriek tomu som zaškatuľkovaný."

6. Ako vnímaš rómsku spoločnosť?

„V každej rase sa nájde taký aj onaký. Všetci sme si jednoducho rovní. V každej rase sa nájde ten, čo bude kradnúť a robiť zle a ten čo bude pomáhať, snažiť sa niekam dostať, mať kariéru. Nemalo by to byť takto vnímané a brané. Nikto nechce vidieť tu druhú stranu, tú peknú stránku. Napríklad to, že rómovia sú skvelí muzikanti. Odjakživa je tu však odsudzovanie. Ľudia si z rómov spravili niečo podobné ako bieli s černochmi. Keď napríklad niečo ukradne cigán, tak si ľudia povedia, že sa to dalo čakať."

7. Stretol si sa s problémami prijatia do kolektívu, napríklad do práce?

„Ja si myslím, že rómovia majú menšiu šancu, aj keď je človek vzdelaný. Toto platí aj pri hľadaní práce. Ľudia proste rómom neveria, odsudzujú a hádžu do jedného vreca. Ja osobne som zažil jednu prácu, kde na mňa stále škaredo pozerali ale keď som si našiel druhú, tak som mal šťastie. Mám kamarátku, ktorá sa učila na samé jednotky a dvojky. Bola slušná, poctivá, zmaturovala na samé jednotky a dvojky. V škole mávala problém s jednou učiteľkou. Cítila, že ju berie ako rómku a že jej doslova vadí. Bola k nej tvrdšia než k ostatným. Išla aj na vysokú školu, ale tú musela po troch mesiacoch ukončiť, pretože ju nechceli prijať do kolektívu. Jedna profesorka ju urazila pred všetkými. Nezvládla to a odišla. V prvej práci ju nechceli zobrať kvôli vlasom (mala afro copy)."

8. Aké pomenovanie je pre teba prijateľnejšie? Róm alebo cigán?

„Do istej doby som to vnímal tak, že cigán je to zlé pomenovanie a róm je to “politické“, správne. Prednedávnom mi moja psychologička povedala svoj pohľad na rómov a povedala mi, že ich nedokáže oslovovať rómovia. Pre ňu sú to ľudia hodní pomenovania cigáni. Že to v nej vyvoláva energiu, hudbu, šťastie, veľa jedla a tanec. Že by sme sa nemali hanbiť oslovovať ich tvrdo. Nevníma to ako nadávku, skôr ako pochvalu. Sú niečím výnimoční. Ja osobne sa nad tým takto nezamýšľam keďže som už hovoril, že sám sa nevnímam ako cigán. Používam oboje."

9. Ako ovplyvňuje rasizmus tvoje psychické zdravie?

„Moje sebavedomie je dosť nízke. Zanechalo to na mne veľa. Aj kvôli tomu, že s prvými urážkami som sa stretol pri mojej adoptívnej matke. To je moja prvá trauma z detstva. Mám problémy hlavne v skupinách s novými ľuďmi. Mám obavy a strach z odsúdenia a vždy si to spájam s rasizmom."