Hra(nie) na klavíri

Kedysi mi prišlo nelogické hádzať bankovky do stroja, ktorý bol navrhnutý človekom čo momentálne fúka kox zo zadku štetky. Tá nechuť vo mne slabla, keď v mojich čiernych očiach stratili peniaze hodnotu a išlo mi len o zábavu alebo len tak si zahrešiť.

Milujem ten priestor herni, keď vidím ako si opilci závidia, kto koľko vyhral alebo pre**bal výplatu. Tí vždy po prehre venujú slizký chracheľ na monitor matu a potácajú sa k EXITU. Súcitiacich zalízaných adolescentov, ktorým stačí polka lajny a dokážu presedieť hodiny za matom s piatimi eurami. Desiati rómovia čo stoja pri jednom automate a nadávajú si do gádžov, že im po treťom otoči nezapísal jackpot. Tá herňa je na oko nepríjemná, príliš konfliktná alebo len premnožená prítomnosťou ľudí. A áno, je to presne tak, ale zober si to z druhej strany. Tu aspoň vidíš úprimné charaktery osôb. V jednej miestnosti stretneš zazobaných hajzlov a aj starých žobrákov. Ako je známe peniaze ukazujú charakter človeka, takže nabudúce si všímaj správanie ľudí a zistíš, aká je spoločnosť zvrátená.

Možno sa pýtaš prečo tam sedím ja.

Fajčím cigo, popíjam po hltoch siedme beero a nenápadne inhalujem nosom poper. Nohu mám vyloženú na pseudo stolíku na ktorom drieme popolník s dymiacim vajglom. Beztak popol z cigy klepem na zem a dym vyfukujem vedľa "spoluhráča". Pomaly ťukám na tlačidlo a pozerám, ako prehrávam poslednú desinu. Predstavujem si, ako by som ju mohol lepšie využiť, ale jediné čo ma napadá je zrolovať ju a *smrrk*. Sem - tam riskujem, ale väčšinou beriem celú výhru, ktorá je vždy pod euro. Nikdy som hazard nebral ako zarobenie rýchlych prachov. Od toho som mal vždy predaj drog. Nie, toto beriem ako relax. Tu nestretnem svoju rodinu, ani ľudí, ktorým sa oblúkom vyhýbam, keď ich vidím kráčať oproti. Dá sa tak povedať, že sa tu schovávam a vychutnávam si večernú kinematografiu.

Úprimne? Ja by som nedokázal nafetovaný sedieť na jednom mieste. Neni to ani kôli tomu, že mám prachy (nemám). Mne ten automat príde sympatický, lebo namiesto osôb je jediný, ktorý mi raz za čas niečo napíše.

Áno priznávam. Som tak trocha gembler, ale s tým som sa dávno zmieril. A povedzme si na rovinu. Radšej pochybné existencie ako ja, zavrieť do jednej miestnosti bez okien, ako sa na nich pozerať na ulici, keď sa prechádzaš.

"Ozaj nemáš cigo?? "