Kniha: Mama milovala Gabčíka (Veronika Homolová Tóthová)

Reinhard Heydrich bol nemecký politik, člen nacistickej strany NSDAP, po Heinrichovi Himmlerovi druhý najvyšší predstaviteľ nacistických ozbrojených zložiek Waffen-SS, blízky spolupracovník Heinricha Himmlera, jeden z hlavných architektov nacistického holokaustu a koncentračných táborov, v rokoch 1936-1939 veliteľ nacistickej tajnej polície Gestapa a v rokoch 1941-1942 zastupujúci ríšsky protektor protektorátu Čechy a Morava. Ako zastupujúci ríšsky protektor sa riadil pravidlom "cukor a bič" čo znamenalo sociálne výhody pre robotníkov a na druhej strane brutálne perzekúcie voči nelojálnym a nepriateľským "živlom". Najmä tým "bičom" si proti sebe orientoval drvivú časť vtedajšieho obyvateľstva protektorátu Čechy a Morava. Jeho prezývky interpretovali jeho charakter za neho samého "Muž so železným srdcom" alebo "Hitlerovo monštrum".

27. septembra 1941 bol Heydrich právoplatne vymenovaný za SS-Obergruppenführera. Ešte v ten deň svojho príjazdu nechal Heydrich zatknúť predsedu protektorátnej vlády generála Aloisa Eliáša, ktorý bol už dlhšiu dobu podozrivý zo spolupráce s českým odbojom. O deň neskôr bolo na území oberlandrátu Praha, Kladno, Hradec Králové, Brno, Olomouc a Moravská Ostrava vyhlásené stanné právo a nasledujúci deň bol zoznam rozšírený ešte o tri okresy. Nastalo obdobie strachu a teroru. Stanné súdy poznali len tri druhy rozsudku - oslobodenie, trest smrti, alebo vydaný gestapu, čo znamenalo prevoz do koncentračného tábora. Stanné právo platilo na území protektorátu až do 20. januára a celkom bolo vynesených takmer 500 rozsudkov smrti. Ďalších 2 200 zatknutých bolo odoslaných do koncentračných táborov.

V rovnakej dobe čelila československá vláda v Londýne kritike za pasivitu českého národa v okupovanej vlasti, padlo rozhodnutie o nutnosti na rozpútaný teror razantne odpovedať...

V Londýne sa na základe správ o nastolenom terore uskutočnila 3. októbra 1941 porada čs. spravodajcov pod vedením plk. gšt. Františka Moravce, na ktorom bolo rozhodnutie o prevedení akcie. Operácia dostala krycí názov "ANTHROPOID" , a mala byť vykonaná prostredníctvom dvojice dôkladne vycvičených vojakov, ktorý boli v civilnom odeve vysadení padákom na okupovanom území.

Poverení na danú akciu boli absolventi špeciálnych kurzov rotmajster Jozef Gabčík a rotný Karol Svoboda. Následne boli odoslaný na doplňujúci výsadkový výcvik, behom ktorého sa ale Svoboda zranil a nemohol ďalej pokračovať v príprave na zverený úkol. Na Gabčíkove prianie bol nahradený rotmajstrom Jánom Kubišom.

Jozef Gabčík sa stal vojakom československej armády už 1. septembra 1932 u 12.roty, III. práporu pešieho pluku 14 v Košiciach. Po absolvovaní poddôstojníckej školy bol v máji 1933 povýšený. V apríli 1937 mu záväzkov skončil a odišiel pracovať do Žiliny, do vojenskej chemickej továrni na výrobu bojových chemických látok. Pred prevzatím skladu bojových látok nemeckou armádou, poškodil prepravné zásobníky. Pred hroziacim zatknutím za sabotáž 4. až 6. júna 1939 ušiel ilegálne do Poľska. V Krakove vstúpil do československého vojska, kde sa spoznal s Jánom Kubišom.

Ján Kubiš, najskôr pracoval ako kurič v miestnej tehelni. O skončení vojenskej prezenčnej služby v jihlavskom 31. pešom pluku zostal ako ďalej slúžiaci poddôstojník v československej armáde. V lete 1939 opustil protektorát a cez Poľsko sa dostal do Francúzska, kde bol spolu s ostatnými Čechoslovákmi, ktorí sa plánovali zapojiť do protifašistického exilového odboja, nútený vstúpiť do Cudzineckej légie.

V noci z 28. na 29. decembra 1941 konečne odštartovalo z britského letiska lietadlo z parašutistami. V noci o 02:24 miestneho času vysadila posádka skupinu ANHTROPOID pri obci Nehvizdy u Čelákovic. Po pristáti parašutisti ukryli svoje osobné operačné výstroje a sabotážny materiál v záhradnej búde, kde prečkali svoju prvú noc v protektoráte. Zakrátko si parašutisti vybudovali sieť spolupracovníkov a podarilo sa im naviazať kontakt aj s ďalšími parašutistami.

V knihe "Mama milovala Gabčíka" autorka dopodrobna ilustruje sieť kontaktov, ktorú si parašutisti vybudovali. Po príchode do Prahy sa spojili s miestnym odbojom. Jozefovi Gabčíkovi a Jánovi Kubišovi pomáhalo mnoho ľudí. Napríklad rodina Moravcových u ktorých našli prístrešie a ochranu na prípravu akcie, ktorej podliehaľo sledovanie Heydricha. Celá rodina v dôsledku represálií vyplývajúcej z vraždy Reinharda Heydricha bola zavraždená v koncentračnom tábore Mauthausen.

Celý priebeh akcie, obavy, chvíle pred nechám zahalené rúškom tajomstva, aby som Vás motivovala k prečítaniu si už uvedenej knihy. Existuje veľa kníh s podobnou tematikou napríklad kniha od Laurenta Bineta "Heydrich. Muž so železným srdcom" alebo kniha od Jaroslava Čvančaru "Anthropoid". Kniha od Veroniky Homolovej Tóthovej je však 483 stranovým svedectvom o akcií, ktorá sa zapísala do histórií ako akcia odhodlania s vysokou mierou ochrany svojej vlasti. Ja osobne som túto knihu prečítala za veľmi krátky čas. Bola som tak ponorená do deja, že som sa od nej nevedela odtrhnúť ani na chvíľu. Pri predstave, že ste tam, vtedy a na tom mieste človeka doslova mrazí. Čo však úplne po častiach vezme človeku zdravý rozum sú represálie tejto akcie, ktoré spočívali vo vyhladení obcí Lidice a Ležáky. V Lidicích 10. júna 1942 žilo celkom 483 obyvateľov, ktorí žili v 96 obytných domoch. V noci z 9. na 10. júna boli Lidice obkľúčené. Nacisti väčšiu časť ľudí popravili priamo v ich obci, druhá časť tragicky zahynula v koncentračných táboroch. V nasledujúcich dňoch boli Lidice zrovnané so zemou a vymazané z mapy protektorátu. Na rozdiel od Lidic boli všetci obyvatelia v obci Ležáky popravený priamo na mieste. Zahynulo celkom 34 osôb.

Osud oboch obcí môžeme porovnať s tragickou udalosťou, ktorá v roku 1945 postihla aj obec Ostrý Grúň a Kľak, ktoré aktuálne ležia v strede územia dnešného Slovenska. Tejto problematike sa venujem v mojich dvoch predchádzajúcich blogoch.

(K vizuálnej predstavivosti atentátu na Heydricha odporúčam aj film režiséra Seana Ellisa Anthropoid (2016), ktorý bol ocenený cenou Českého leva).