Chata pri Zelenom plese (alebo Brnčalka) je mnohými turistami označovaná za najkrajšiu chatu vo Vysokých Tatrách. My sme pri nej nikdy neboli a dnes sa to chystáme zmeniť. Hlásia slnečné počasie a aj keď snehu je pomenej, tak veríme, že sa nám bude táto túra páčiť.
Pár minút po ôsmej parkujeme na parkovisku Biela voda, parkovisko je zaplnené zhruba z polovice. Obúvame zimné topánky a môžeme vyraziť. Vonku je -10 stupňov, takže sme nasadili rýchlejšie tempo nech sa zahrejeme. Chodník je široký a stúpa len minimálne. Po pár minútach prichádzame k prvému smerovníku, tu sa pripájajú turisti, ktorí vyrazili z Tatranských Matliarov.
Väčšina trasy prechádza lesom a tieň stromov spôsobuje, že sa objavujú ľadové úseky, cez ktoré musíme prechádzať opatrne. Neprešlo ani 20 minút a stojíme pri ďalšom smerovníku – Rázcestie Šalviový prameň, od tohto bodu bude naša trasa tvoriť okruh a teda nepôjdeme tou istou trasu ku chate a aj naspäť.
Po chvíli obchádzame posledný smerovník – Kovaľčíkova poľana. V tomto mieste je možné odbočiť na zelenú značku a vydať sa ku Skalnatému plesu. My pokračujeme ďalej po žltej značke. Na chodníku je v tomto úseku veľa kameňov a turistické paličky nám prestávajú poskytovať výhodu, takže ich balíme.
Pomaly obchádzame Folmarský hrebeň a to pre nás znamená, že sa musíme rozlúčiť so slnkom. Vysoké okolité štíty bránia prieniku slnečných lúčov. Citeľne sa ochladilo, na druhej strane sa však pomaly otvárajú výhľady na najvyššiu kolmú súvislú stenu v Tatrách. Jedná sa o približne 900 metrov vysokú severnú stenu Malého Kežmarského štítu (2.514 m n. m.), ktorá patrí medzi najatraktívnejšie lokality horolezcov.
Takto zospodu pôsobí až neuveriteľne mohutne. Výhľad na túto stenu budeme mať celý čas až ku chate. V posledných úsekoch pred Brnčalkou sa ale musíme dívať viac pod nohy. Takmer celý chodník je pokrytý ľadom, postupujeme len veľmi pomaly a preto nám začína byť zima. Zastavujeme a nahadzujeme ešte jednu vrstvu oblečenia. Jastrabia veža, ktorá sa týči nad chatou, signalizuje, že čochvíľa uvidíme aj samotnú chatu.
Chata pri Zelenom plese (poľ. Schronisko nad Zielonym Stawem, nem. Grüneseehütte, Schutzhütte am Grünen See, maď. Zöld-tavi-menedékház) je horská chata v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. Leží na konci Doliny Zeleného plesa na severnom brehu Zeleného plesa. Nad chatou sa vypína mohutná severná stena Malého Kežmarského štítu.
Wikipédia
Nemýlime sa a o pár minút vidíme aj chatu. Brnčalka je postavená v naozaj peknom prostredí a preto aj napriek zime zastavuje a robíme pár fotiek. Prechádzame okolo Zeleného plesa a už stojíme priamo pred chatou. Za normálnych okolností by sme išli dovnútra a objednali si niečo teplé na zahriatie, kvôli protipandemickým opatreniam sa však aktuálne v chate nedá najesť. Jediná možnosť je objednať si jedlo a najesť sa von, to by sme však asi zamrzli. Preto tlačíme pečiatku Chaty pri Zelenom plese do knižky o tatranských chatách a pokračujeme ďalej.
Asi 30 minút po červenej značke od Brnčalky smerom ku Chate Plesnivec sa nachádza Veľké Biele pleso, ktoré našim ďalším cieľom. Tesne pred ním sa ešte nachádza menšie Trojrohé pleso, pri ktorom na nás opätovne začínajú dopadať slnečné lúče a hneď je nám teplejšie.
Veľké Biele pleso (poľ. Wielki Biały Staw, nem. Grosser Weisser See, maď. Nagy Fehér-tó) je najväčšie z Bielych plies v Doline Bielej vody pod juhovýchodnými úbočiami Belianskej kopy. Je to morénové jazero. Má rozlohu 0,9670 ha. Je 195 m dlhé a 70 m široké. Má hĺbku 0,8 m. Leží v nadmorskej výške 1 612 m n. m..
Wikipédia
Zhodujeme sa, že okolie Veľkého Bieleho plesa pôsobí aktuálne ešte krajšie ako okolie Brnčalky. Panorámu plesa dotvárajú vrcholy Belianska kopa, Jahňací a Kozí štít. Stále však vidíme aj severnú stenu Malého Kežmaráku. Keďže na slnku je príjemne, rozhodli sme sa pri plese si spraviť menšiu pauzu na občerstvenie.
Každá túra raz končí a aj pre nás nastal čas vrátiť sa k autu. Vydávame sa po modrej značke smerom do hustej kosodreviny. Postupne strácame výškové metre, slnko s nami našťastie ale ostáva. Po hodinke cesty sa pred nami objavuje starý známy smerovník – Rázcestie Šalviový prameň, kde sa napájame na pôvodný chodník a smerujeme na parkovisko.
Túra ku Chate pri Zelenom plese je jednoduchá a zvládne ju bez väčších ťažkostí aj malé dieťa. Jedinou nevýhodou je pomerne veľká vzdialenosť, z parkoviska ku chate je to približne 7,3 kilometra. Samotná chata sa nachádza v malebnom prostredí, kde to človeka láka posedieť. Kvôli neustálemu tieňu preto odporúčame túto túru absolvovať buď v lete, alebo keď bude možné posedieť aj v chate.
Veľké Biele pleso nás naozaj prekvapilo nádhernou panorámou, ako sme už v článku spomínali, pre nás ešte krajšou ako samotná Brnčalka. Pokiaľ máte čas rozhodne sa sem zbehnite pozrieť, je to len 30 minút navyše a tie výhľady naozaj stoja za to.
Tip: V letných mesiacoch stojí za zváženie spojiť do jednej túry 2 chaty – Brnčalku a Plesnivec.
Štart: Parkovisko Biela Voda
Hlavné body: Chata pri Zelenom plese, Veľké Biele pleso
Koniec: Parkovisko Biela Voda
Trasa: Biela Voda -> Rázcestie nad Matliarmi -> Rázcestie Šalviový prameň -> Kovaľčíkova poľana -> Chata pri Zelenom plese -> Veľké Biele pleso -> Rázcestie Šalviový prameň -> Biela Voda
Vzdialenosť: 16,6 km (Mapy.cz) / 17,8 km (Strava)
Stúpanie: 710 m (Mapy.cz) / 717 m (Strava)
Klesanie: 710 m (Mapy.cz) / 717 m (Strava)
Čas: 6 hodín a 20 minút (Mapy.cz) / 3 hodiny a 50 minút (Strava – čas pohybu) / 5 hodín (Strava – celkový čas)
Mapa našej trasy podľa Mapy.cz
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Miky Ševec přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.