10.9. Svetový deň prevencie samovrážd

Duševné zdravie je stále v modernej spoločnosti veľkým tabu. Ľudia sa tejto téme vyhýbajú alebo si robia srandu v nesprávny moment, z nesprávnych vecí. Prečo je to tak? Prečo venujeme viac času a pozornosti fyzickému zdraviu a na mentálne sa zabúda?

Ako vnímajú tento problém mladí?

Spýtala som sa svojich followers na insta stories a tu je zhrnutie.

V roku 2019 následkom samovraždy zomrelo 498 ľudí na Slovensku.

V našej spoločnosti sa vyskytuje stereotyp - chlapi neplačú a cítia menej emócií ako ženy. Ale je to naozaj pravda? V roku 2019 spáchalo samovraždu 416 mužov, najviac vo veku 50 - 59 rokov, pričom žien bolo 82, najviac vo vekovej kategórií 60 - 69 rokov. Najčastejším spôsobom ukončenia života bolo obesenie a skok z výšky.

Svoj život sa pokúsilo zobrať si 743 osôb. Najčastejšie problémy, ktoré ľudí doviedli práve k tomuto rozhodnutiu boli rodinné, osobné a existenčné.

(zdroj: http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Samovrazdy-a-samovrazedne-pokusy-v-Slovenskej-republike-2019.aspx)

Skúsenosť so samovraždou na vlastnej koži zažije najmenej 30 000 ľudí ročne.

Pod týmto počtom myslíme blízku rodinu obete. Ak však berieme do úvahy širšiu rodinu, každého suseda, priateľov a kamarátov, či inú známosť, toto číslo je oveľa vyššie. (zdroj: http://dusevnezdravie.sk/samovrazda/)

V tretej otázke som sa pýtala na subjektívny postoj k výroku, že samovražedné správanie je nákazlivé. - ÁNO, JE.

Nie je nákazlivé ako iné prenosné choroby, napríklad ako súčasná korona. Avšak náchylnejší sú ľudia, ktorí majú/mali vzor, ktorý spáchal samovraždu. Nefunguje tu príčinná súvislosť, tzn. "on sa zabil, spravím to tiež", túto skutočnosť ovplyvňuje veľa vstupných faktorov, ako napríklad duševné ochorenie, porucha osobnosti, depresie alebo fakt, že človek už bol podobnou myšlienkou intoxikovaný.

(zdroj: http://dusevnezdravie.sk/samovrazda/, pozn.: ďakujem p. doktorovi Daňovskému za lepšie vysvetlenie problematiky.)

/Veľmi ma teší, že ste na moju výzvu podeliť sa so skúsenosťou so samovraždou neváhali a hlavne sa nebáli reagovať. Všetky výpovede sú reálne./

"... nikto to nechápal, všetci sme boli v šoku, pretože to bol super chalan..."

Úprimne, ľudia sú málo vzdelaní v tejto téme a tak veľakrát berú na ľahkú váhu, ak má niekto čo i len malú pripomienku ohľadom vlastnej smrti.

"... sem tam mal poznámku medzi rečou, že si niečo spraví a podobne."

Čo sa teda má alebo naopak nemá robiť, ak počujete niekoho takto rozprávať?

Určite každý z nás mal zlú náladu a pozná zvyčajnú odpoveď "to prejde", "nebuď drama Queen", "na svete existuje milión iných ľudí, ktorí sú na tom horšie" atď. Ale ako ste sa potom cítili? Lepšie asi nie. Preto majte napamäti, že to nikdy nepomôže. Skôr tieto odpovede vyvolajú väčší pocit menejcennosti - ľuďom so samovražedným myslením to dá najavo, že nezáleží na ich živote. Ak sa vám taký človek zdôverí, počúvajte ho, buďte chápavý a nakoniec aj spoločnými silami dokážete nájsť riešenie. Ak vidíte, že na to nestačíte, snažte sa získať čas a tak nájsť potrebnú pomoc (kde môžete nájsť profesionálnu pomoc nájdete na konci tohto článku). Ale hlavne - nenechajte sa odhovoriť od pomoci.

Čomu sa vyhýbať? Neignorujte to. Malá poznámka medzi rečou môže znamenať hlasný krik o pomoc. (viac ako pomôcť a čomu predísť: http://dusevnezdravie.sk/samovrazda/).

(zdroj: Google)

"Myslela som na to veľmi intenzívne, možno mesiac a bolo mi psychicky veľmi zle. Už si nepamätám prečo, ale keď sa začala pandémia a týždeň som nečítala nič iné, len ako každý deň umierajú ľudia a všetko je zle, tiež to na mňa pôsobilo negatívne. Nevedela som čo so sebou robiť. (Mám tieto spomienky potlačené, takže si pamätám len tak zhruba, že čo sa vlastne udialo.) Nevedela som si už sama pomôcť. Neprestávalo to, iba sa to zhoršovalo a ja som vedela, že to bude ešte horšie. Nechcela som sa viac takto cítiť, že som nevedela so sebou samou vydržať ani päť sekúnd. Dopomohlo k tomu aj to, že som nemala s nikým nijaký kontakt už nejakú dobu. Bolo to pred mojimi narodeninami a pamätám si, že niektorí ľudia sa na mňa vykašľali. Nemala som to naplánované, ale napísala som "list na rozlúčku". Bolo to moje vyjadrenie toho, že mi je mentálne zle, a že nikoho to nezaujíma. Zabiť sa nechcem a príde mi to ako celkom hlúposť, čo som chcela spraviť. Pomoc som potom našla až u človeka, s ktorým som sa poznala možno mesiac, aj to sme sa bavili málo. Teraz mám aj odbornú pomoc a tá mi pomohla uvedomiť si, že nie všetko je moja chyba. "

Faktory, ktoré spúšťajú myšlienky na samovraždu sú rôzne a je ich veľa. Najčastejšie sú to duševné poruchy ako napríklad depresia, rôzne typy závislosti (najmä alkoholizmus), schizofrénia, úzkosť a poruchy osobnosti.

Sociálna izolácia - ľudia, ktorí sú osamotení, izolovaní majú menej podpory od svojich blízkych, alebo nemajú blízkych vôbec, majú vyššiu tendenciu k týmto myšlienkám a činom.

Rodinná história a genetika - výskum, ktorý vykonal Alec Roy, MD v roku 1983 naznačil, že takmer polovica osôb s výskytom samovraždy v rodine sa pokúsila o samovraždu. Eve Mościcki, ScD vo svojej práci "Epidemiology of Suicidal Behavior" uvádza, že je nepravdepodobné, aby existoval "suicidálny gén". Hovorí skôr o dedičnej náchylnosti k afektívnym poruchám (poruchy postihujúce náladu a emócie), ktorá je základom potencionálu k samovražednému správaniu. (zdoj: Katarína Komadová)

Ďakujem, že ste mi písali aj vaše názory a skúsenosti. Dali ste mi najavo, že v tom môžem pokračovať a má to význam.

Chcem pre vás vytvoriť bezpečné miesto, kde sa o tom môžeme otvorene rozprávať. O vašich odpovediach viem iba ja a v článkoch ich použijem iba po vašom schválení a anonymne.

Ak chceš byť súčasťou týchto "prieskumov" a vyjadriť svoj názor aj ty, môj instagram je: @cold.claire

Pri otázkach rôzneho typu sa ma nebojte kontaktovať, na všetko rada odpoviem!

Linky rýchlej pomoci:

- Internetová poradňa pre mladých IPcko.sk

- Linka pre mladých so zdravotným postihnutím dobralinka.sk

- Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop)

- Online poradňa Ligy za duševné zdravie

- Linka detskej istoty linkadeti.sk

- Národná linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212