Psychedelická a alkoholová kultúra

Žijeme v globálnej civilizácii, v ktorej je konzumácia alkoholu totálnym establishmentom a je prevažne považovaná za celkom cool vec. Ak ste na party medzi mladými ľuďmi a nepijete, tak ste s najvyššou pravdepodobnosťou sociálnou anomáliou. Pokiaľ si nedáte pivko s kamarátmi, tak s vami zase nie je sranda. Bohužiaľ, takto to medzi nami ľuďmi poväčšine chodí.

Pre množstvo príslušníkov druhu homo sapiens sapiens je akt opíjania sa niečím, čím je hodné sa chváliť (týmto signallingom sa prirodzene vytvára istý spoločenský status) a pokiaľ nie ste schopní vydržať intoxikáciu väčším množstvo alkoholu, tak ste pre opileckú sektu terčom posmechu.

Ale tak fajn. Každý máme svoje vlastné statusové hry. A tie zase hovoria veľmi veľa o našich charakteroch. Mne akurát nedáva žiaden zmysel, akým spôsobom je nadmerné užívanie alkoholu súčasťou takého ohromného množstva sociálnych situácií, pričom jeho vážne negatívne dôsledky sú veľmi často prehliadané.

A na druhej strane, ak počujeme o niekom, kto užil lysohlávky, či LSD, ktoré sú pre ľudský organizmus oproti alkoholu omnoho menej toxické a dokážu mať pozitívny dopad na mentálne zdravie uživateľa, tak takéhoto človeka označujeme za smažku, alebo feťáka.

Nuž, tento článoček nepíšem preto, aby som nejakým spôsobom hanil alkoholovú kultúru a tvrdil, že alkohol je metla ľudstva. Alkohol je v prvom rade niečo, čo v našej civilizácii pretrváva už stáročia. Prečo? Pretože ľudia milujú svoj alkohol. Je to pre nich úžasný spôsob, ako oslavovať a spojiť sa s ostatnými.

Určite sa nájdu aj také aspekty alkoholovej kultúry, ktoré nám ako civilizácii priniesli aj niečo dobré, no na druhej strane sú medzi nami aj tie, ktoré až tak dobré nie sú. A dovolil by som si poznamenať, že ich je podstatne viac.

Osobne ma dosť štve, že psychedeliká sú na rozdiel od spoločensky tolerovaného alkoholu extrémne démonizované (ako som už povedal, uvedomujem si totiž fakt, že sú potencionálne netoxické a dokážu adaptogénne zlepšiť kvalitu ľudského života). Látky ako LSD, alebo lysohlávky, sú vo väčšine krajín sveta označované ako takzvané "Schedule I drugs", čo im dáva status najvyššej ilegality (rovnaký status má napr. opiát heroín). Schedule I sú definované ako látky bez terapeutického potenciálu a s vysokým rizikom zneužitia a závislostí.

Každý, kto psychedelické substancie pozná, vie, že v žiadnej forme a podobe do tejto kategórie zapadať nemôžu. Psychedeliká vo svojej dlhodobej histórii ukázali svoj nesmierny potenciál pre vytváranie nových perspektív, ktorý dal mnohým ľuďom inšpiráciu na to, aby žili lepší život. Mnohokrát sa taktiež osvedčila aj ich schopnosť liečiť duševné poruchy, ako je napr. depresia. A samozrejme; sú prakticky nenávykové. Predsa len – môžete hľadať koľko len chcete, ale na celom svete neexistoval jediný človek, ktorý by sa stal závislým od psychedelík.

A čo teda taký alkohol? Nuž, ten nemá žiaden medicínsky a ani terapeutický potenciál (jedine ak, tak pri externej dezinfekcii). Ak sa napijete alkoholu, nestanete sa v nijakom ohľade zdravším človekom. S alkoholom taktiež nevyriešite veľké životné a existencionálne problémy. Keď už, tak s najvyššou pravdepodobnosťou vám táto substancia vaše problémy iba znásobí – z toho dôvodu množstvo alkoholikov používa alkohol na to, aby svojim problémom unikli a nie na to, aby im čelili.

Dokonca aj poondiata party droga MDMA má väčší terapeutický potenciál a nižšiu toxicitu. Dokáže preukázateľne liečiť úzkosti a narozdiel od alkoholu nie je hepatoxická, ale neurotoxická.

A ak je reč o alkoholizme, tak práve alkohol má nesmierny potenciál pre jeho zneužitie. Odhaduje sa, že okolo 15 miliónov Američanov trpí alkoholizmom a zbaviť sa takejto závislosti môže byť extrémne ťažké (alkohol je hneď po heroíne 2. najnávykovejšia droga dostupná na trhu).

Taktiež pre nikoho nebude nič nové, ak poviem, že na predávkovanie alkoholom ročne umierajú tisíce ľudí. Deje sa to skrátka preto, že je, ako inak, toxický. Narozdiel od psychedelík, ktorých toxicita je tak nízka, že neexistuje jediný zaznamenaný prípad človeka, ktorý by zomrel na predávkovanie akoukoľvek látkou tohto typu.

S vysokou toxicitou a návykovosťou alkoholu sú jeho uživatelia taktiež vystavení vysokému riziku poškodenia pečene, rakoviny ústnej dutiny a pažeráku, kardiovaskulárnym chorobám, podvýžive, ťažkej závislosti a množstvu iných problémov. Takže, ak toto všetko zohľadním, tak alkohol by bol v sekcii Schedule I omnoho lepším a šťavnatejším členom, než psychedeliká. Ale v legislatívnej realite je narozdiel od nich legálny.

Tákže. Ak vláda kriminalizuje psychedeliká podľa definície Schedule I, tak podľa tejto logiky by mal byť alkohol kriminalizovaný prinajmenšom rovnako. Takže, čo z toho vyplýva? Naozaj si myslím, že by mal byť alkohol kriminalizovaný? Nie. Ako som už povedal, nehodlám haniť alkoholovú kultúru, alebo tvrdiť, že alkohol je metla ľudstva. A už vôbec si nemyslím, že je morálne rozhodovať o tom, aké látky si niekto druhý vpravuje do svojho tela. Ako realista predpokladám, že užívanie alkoholu ako nástroja pre sociálnu súdržnosť tu s nami ostane ešte veľmi dlho, pretože je pre väčšinu ľudí skrátka praktický. Ja iba poukazujem na to, že ak je alkohol pri svojej toxicite legálny, tak by mali byť legálne aj psychedeliká.

A taktiež netvrdím, že na psychedeliká by malo byť nahliadané podobným spôsobom, ako na alkohol. Alebo že by mali byť podobne využívané. To by totiž bola hotová katastrofa. Hlavným dôvodom, prečo naša globálna civilizácia nemá rada psychedeliká je ten, že drvivá väčšina z nás si vo svojej hlave drží klasický koncept, že "všetky drogy sú zlé a mali by byť zakázané". Takže ak prejdeme ku konceptu drog ako takých, tak množstvo ľudí považuje substancie ako LSD, alebo lysohlávky za podobné svinstvo, ako sú skutočne príšerné drogy, ako heroín, či metamfetamín. Mnohí dostatočne neinformovaní ľudia si taktiež psychedeliká asociujú s nie veľmi spoločensky tolerovanými vecičkami, ako sú napr. techno party, alebo hippie kultúra. Čo si však uvedomuje len veľmi malé percento z nás, je fakt, že na celom svete existujú prosperujúce komunity, ktoré využívajú psychedeliká za účelom hackovania sa, objavovania zákutí vlastnej mysle a expandovania vlastného vedomia. Absolútne normálni, inteligentní a produktívni členovia spoločnosti používajú psychedeliká kvôli sebarozvoju.

Nuž, predsa len, nejaké riziká tu sú. Ak ste však zodpovední a dodržujete správny set a setting (zohľadňujete svoje vnútorné a cudzie = vonkajšie faktory), tak sa nemusíte báť žiadnej potenciálnej ujmy. Ale bohužiaľ, mnohí ľudia tieto substancie nerešpektujú. A to vedie k typickým legendám o týpkoch a týpkyniach na LSD, ktorí po ulici pobehujú nahí a vykrikujú surreálne táraniny. A legendy ako je táto iba posiľňujú spoločensky negatívny status psychedelík.

Avšak, v súčasnej dobe sme predsa len zaznamenali nejaký posun. V 21. storočí stále viac a viac ľudí, hlavne rešpektovaných celebrít (ako sú napr. Joe Rogan, alebo Duncan Trussel), popularizujú hodnotu týchto donedávna extrémne démonizovaných substancii.

Zdá sa vám však popularizovanie psychedelík ako niečoho, čo pozitívne mení ľudské životy, ako obyčajný toxikomanický blábol? Ňo, poďme sa teda pozrieť na pani Crockettovú a jej najnovší pokus:

Zborník americkej Akadémie vied 20. januára tohto roku zverejnil výsledky štúdie, ktorá zisťovala, čo s nami robia psychedeliká. Podpísal sa pod ňu kolektív z Univerzity Yale vedený neurovedkyňou Molly Crockett. V tomto prípade nešlo o laboratórne testy. Výskumníci totiž zbierali dáta v teréne. Presnejšie povedané, vyrazili celkom na šesť hudobných a umeleckých festivalov pod šírim nebom, kde sa objektom ich záujmu stali účastníci happeningu.

Celkom bolo ochotných spolupracovať a vypovedať o skúsenostiach a zážitkoch viac ako 1200 účastníkov. Čo teda vedci testovaním na akciách v USA a v Spojenom Kráľovstve zistili? Účastníci, ktorí požili lysohlávky obsahujúce psilocybín, alebo LSD, si privodili stav, ktorému vedci hovoria "hlboké transformačné zážitky". Zaujímavé na tom je, že zo svojho tripu vyšli so zmenenými morálnymi hodnotami a pocitom sociálneho prepojenia, pozitívnou náladou a väčšou mierou empatie. Najvýraznejšie účinky sa u nich prejavili v priebehu posledných 24 hodín, ale pretrvávali aj potom a mali dlhodobejšie trvanie.

U rovesníkov, ktorí sa vysmažili kokaínom, opiátmi, alebo alkoholom, k podobným transformačným zážitkom a zlepšeniu nálady, ani k prejavom zvýšenej miery empatie, pochopiteľne nedošlo. Laicky povedané, na miesto pozitívneho efektu si naservírovali blbú náladu kocovinou.

Aby nedošlo k nedorozumeniu. Výsledky štúdie rozhodne nie sú odporúčaním na užívanie psychedelík. Význam štúdie spočíva v niečom inom. Reálne sa totiž potvrdilo niečo, čo už v dávnejších dobách "presakovalo" z laboratórnych pokusov. Nový poznatok by totiž mohol prispieť k zmene legislatívy týchto látok a pomôcť psychiatrom pri predpisovaní receptov pacientom, ktorým hrozí, že bez ťažkej chémie nie sú schopní zvládnuť úzkostlivé a depresívne stavy.

Česká televízia napr. minulý mesiac vo večerných udalostiach predstavila pripravovaný výskum vedcov z Národného ústavu duševného zdravia, v rámci ktorého sa bude skúmať dlhodobý antidepresívny účinok psilocybínu spolu s krátkodobým antidepresívnym účinkom ketamínu: https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3147012-cesti-vedci-chteji-lecit-deprese-psilocybinem-latkou-obsazenou-v-lysohlavkach?fbclid=IwAR1aJFsqym0UEHP_SMf23DeBYWQh49r446fQzA5kjV9PLiBUamuBSv9-TOQ

Myslím si, že s legalizáciou psychedelík to bude koniec koncov podobné, ako s legalizáciou marihuany. Postupne a paralelne. Napr. prírodné psychedeliká, ako sú napríklad ayahuasca, alebo lysohlávky, boli minulý rok dekriminalizované v dvoch californských mestách – v Oaklande a v Santa Cruz. Status týchto látok teda pomaly, ale isto smeruje k ich tolerovaniu.

Ak sme tak veľmi schopní tolerovať užívanie škodlivého a návykového alkoholu, tak pevne verím tomu, že budeme tak isto schopní vidieť aj hodnotu psychedelík. Ešte sme sa tam síce nedostali, ale naša spoločnosť akurát potrebuje čas.

A na záver by som chcel použiť citát jedného známeho etnobotanika, psychonauta a popularizátora psychedelík, Terrencea McKennu:

Psychedeliká nie sú nelegálne preto, pretože naša láskavá vláda sa stará o to, aby sme nevyskočili z okna na treťom poschodí. Psychedeliká sú nelegálne, pretože rozpúšťajú názorové štruktúry a kultúrne stanovené modely správania a spracovávania informácií. Otvárajú Vám možnosť pripustiť si, že všetko čo viete, je lož.