Cítim sa ako Čechoslovák, hoci som generácia po rozpade ČSR.

Ja sa však ako Čechoslovák cítim. Narodený som v Košiciach a vyrastal som tu, chodil do školy, zmaturoval. Teraz žijem a pracujem v Českej republike, mám tu kamarátov, priateľku, známych, aktivity. Na dovolenky chodím na Slovensko a tak sú obe krajiny jak Slovensko tak Česko mojím domovom. Česko je môj druhý domov, ktorý mi dal toho veľa a dáva stále, ale nezabúdam na miesto odkiaľ som sem prišiel. Hoci sa stále vedú žabomyšie spory kto je lepší či Češi alebo Slováci, ja ten rozdiel nevidím. Sme vo svojej podstate minimálne podobní. Máme podobné záujmy, kultúru, prírodu, pamiatky. Radi si dáme pivo, radi si zájdeme na výlet, milujeme šport najmä hokej.

Mám Čechov aj Slovákov kamarátov a tak viem, že medzi sebou problém nemáme, berieme sa stále ako "bratia" čo dokazuje aj koľko cestujeme medzi krajinami. Keď som sa pýtal kamarátov čo sa im páči na Slovensku, odpoveď by ste asi uhádli. Príroda, pamiatky a samozrejme ženy. Ale to môžeme tvrdiť aj v opačnom prípade. Ja proste sa beriem ako Čechoslovák aj keď oficiálne niesom narodený za spoločnej republiky. Prešvihol som to o 5 mesiacov ale to je len číselný fakt ale pocity sú druhá vec.

Hoci tento možno nič nehovoriaci blog ani nedočítate do konca, ale keďže som nadšenec výletov po Česku a Slovensku som sa rozhodol napísať to čo cítim. Pretože sledujem občas, že sú ľudia ktorí považujú Slovákov či Čechov ako "tých druhých" a že "my sme lepší". To je už ale podľa mňa klišé ktoré nejak nenadobúda význam a zmysel. Odmyslime si českého premiéra, reprezentačný hokej a zistíme, že sme vlastne rovnakí.

Ak ste to dočítali až sem tak predpokladám, že máte rovnako radi ako aj ja oba krajiny. A to je dobre, pretože málokde vo svete, ak vôbec teda, sú nejaké dve krajiny, ktoré majú k sebe tak blízko. Myslím si, že dosť krajín si dodnes nevie vysvetliť, že sme sa rozdelili bez krviprelievania a násilia, dokonca si dnes stále rozumieme. Tak to nepokazme, Československo oficiálne už neexistuje, ale brať sa ako jeden národ stále môžeme.