Utopil som sa v tekutom piesku

Zvoní ti budík, je pondelok ráno 06:30. Si rozbitý, nevyspatý, víkend ti nestačil, aby si sa poriadne resetoval. Rýchla sprcha, rýchle raňajky, káva. Ponáhľaš sa, bežíš na zastávku, pretože 84, či 99 (alebo 98, 87, 29, 3, prípadne doplň si svoje číslo) ti práve prichádza a nemôžeš si dovoliť čakať na ďalšiu možnosť 5 minút.

Rutina

Dostavil si sa do práce, klikol kartičku pri turniketoch a mačkáš tlačidlo výťahu. Je to skvelá práca, vo všeobecnom pohľade. Máš slušný plat, vlastný stôl, počítač a tieto veci. Veď to poznáš. Zapneš sa, ideš na kávu s kolegami, a pustíš sa do toho, čo máš práve na stole. Zrazu príde 11:00, rozmýšľaš kam na obed, kantína zas nič, tak ideš do reštiky, kde necháš 6+ eur, veď je to dobré a skoro aj zdravé. Po ceste naspäť na office sa stavíš v obchode, či v bufete na nejaký dezert a pokračuješ pri tvojom stole s prácou, ktorú práve riešiš. Ďalšia káva s kolegami, nejaký small-talk, ani sa nenazdáš a ideš na MHD, len pozor, teraz v opačnom smere. Ale to ani neriešiš, je to tam niekde na pozadí…

FAIL

Prídeš domov a si vypnutý. Psychicky a možno i fyzicky unavený. Možno zájdeš ešte do obchodu, aby si si niečo uvaril, alebo si len znova niečo objednáš za 6+ eur a deň sa skončil. Čo, skončil? Well, áno, pretože čas strávený pri Youtube, Netflixe, Instagrame, či Xboxe asi nie je vhodné považovať za dobre strávený čas, či? Avšak je to príjemné a hlavne nečelíš hlasom v hlave, ktoré ti hovoria niečo iné.

opitosť

Potom však seriál skončí, prípadne je už fakt veľa hodín a ráno 06:30 vstávaš. Ideš spať, ležíš tam 

len ty a tvoje myšlienky, 

hlasy, ktoré boli tlmené počas celého dňa. Čo ti hovoria? Tipol by som si, že niečo na štýl: „zajtra si pôjdem po práci zabehať“, „ráno si zbalím veci a skočím do posilky“, „zajtra nepozerám Netflix, ale prečítam si knihu“, „zajtra konečne napíšem ten blog“, „zajtra by som si mohol napísať ten podnikateľský plán a začať sám podnikať, pretože chcem niečo dokázať“, „začnem si od zajtra sám variť, pretože to fakt ide do peňazí“, a podobne ako pri linke tvojej MHD, si prosím doplň to svoje…

TRIEZVENIE

Lenže ráno už nie je zajtra, prekvapujúco, je DNES. A všetko, čo sa tesne pred spánkom zdalo ako super nápad, oslobodzujúca myšlienka, je ráno iba nehmotný, abstraktný výplod fantázie. Aj keď by si veľmi rád naplnil tieto predstavy, nevieš sa pohnúť, bojíš sa, nemáš čas, prípadne peniaze. 

Prečo však vôbec nastáva tento blok? 

Kde sa zrazu z tvojich vysnívaných predstáv, tvojho optimálneho JA, vytratí všetok entuziazmus, ten pocit sily. Kde je ten bod zlomu, ktorý spôsobí to, že ráno už tieto plány a aktivity už nemajú prioritu a ZNOVA iba zapadnú prachom pod povinnosťami a aktivitami všedného dňa?

#neviem

Možno si sa v tomto našiel, možno sa tak cítiš. Áno, máš zamestnanie, všetky novodobé vymoženosti doby, avšak si šťastný? Vytváraš nejakú reálnu pridanú hodnotu pre svet okolo teba? Pomohol si k niečomu dobrému a zmysluplnému?

Tieto otázky sa v mojej hlave ženú každý deň.

PREČO?

Pretože mám túžbu. Mám víziu. Lenže na druhej strane mám tonu výhovoriek, ktoré ma udržujú v komfortnej zóne. V tej malej bublinke, ktorá sa hrá na to, že je všetko fajn, až po bod, kým príde večer a ty cítiš, že už ZAJTRA je ten deň.

Rozmýšľam stále, že čím to je. Prečo ráno už tie priority sú iné. Prečo vyhrá konzumný pohľad na svet, pred tým kreatívnym, resp. produktívnym.

HĽADÁ SA PRÍČINA

Možno to je tým, že som sa utopil. Začalo to nevinne, prechádzal som sa. Keď zrazu, pevná zem, po ktorej som šiel, sa zmenila v tekutý piesok, v ktorom, keď som spravil ďalší krok (scroll & klik), tak som sa vcucol hlbšie a hlbšie.

Ideš si len niečo pozrieť na Instagram a nájdeš sa scrollovať feed niekoľko minút. Pamätáš minule, keď si hľadal niečo na YouTube a zrazu bolo po polnoci? Prípadne, keď si len chcel vedieť, prečo každý hovorí o tom, ako pozerá dookola Priateľov, a o pár momentov si na deviatej sérii a snažíš sa spolu s Rachel spomenúť, ako sa volal jej frajer Tag priezviskom?!

Všade na teba číhajú clickbaits, kilá a litre nových videí, seriálov, článkov a rôznych informácii. To je ten tekutý piesok, v ktorom sa topíš a nevieš sa zachrániť. Tieto ti tak perfektne dokážu vypnúť tvoje produktívne ja, a nechajú ťa iba konzumovať všetok obsah.

“Zväčša sú to nezmysly, ktoré len chcú pritiahnuť pozornosť a nemajú pre teba žiaden úžitok.” Albert Einstein jr.

Ok, keď to už vieš, že čím to je, tak čo v tom prípade robiť?

Vypnúť, odolať, sústrediť sa a nájsť si nejaký cieľ, ku ktorému sa chceš dostať. Znie to veľmi jednoducho, no (surprise, surprise) nie je. Pretože je potrebné zmeniť pohľad, ako sa na danú vec pozeráš. A zmeníš to len postupne. Dajme tomu, že si si dal za cieľ vytvoriť blog, ktorý bude vedieť pomôcť ľuďom v tvojom veku, či v podobnej situácii. Čo teda spravíš?

…pondelková chvíľka motivácie

Ešte dnes vymyslíš okruh tém, ktorým sa chceš venovať. Ešte dnes vymyslíš názov prvého článku. Ešte dnes napíšeš JEDNU VETU. Následne zistíš, že už máš dve, dokonca máš prvý odsek. Ani nevieš ako a máš takmer dve plné strany. A o pár týždňov už máš tých článkov niekoľko. WAU.

Namiesto pár hodín sledovania YouTube, Instagramu a Netflixu si začal písať niečo, čo možno pomôže tebe, ale i pár osobám na nete, čo si to prečítajú.

IT’S SOMETHING.

Lenže počkaj, nie je tento tvoj obsah len jeden z tých, v ktorých si sa SÁM topil? Ty to síce už nesleduješ, pretože si zaneprázdnený tvorbou, avšak čo ostatok? Pomáhaš, alebo len pomáhaš sa viac topiť v tekutom piesku?

Pokračovanie nabudúce, chyť sa, hádžem ti koleso.

S úctou Fion