5.6.2020 11:10

Chromozóm XY

Dnes som sa zobudila o 9:00. Začína sa to tu zvrhávať, pre mňa dobrým smerom. Pán manžel už úradoval a dieťa pozeralo v telke autá. Bolo to také nezvyklé, lebo väčšinou som prvá hore ja.

Ale dala som to na Nicole Kidman. Brvou som nepohla. Elegantne som sa vyšmochtlila z duchen a správala sa akoby nič. Normálka. Musím si nechať priestor na opakovanie tohto scenára a zbytočne na seba neupozorňovať. Možno sa z toho stane zvyk. Aj keď, popravde tomu neverím ani sama, vzhľadom na dôkladné trojvrstvové prešťanie môjho dieťaťa. Svet ma potrebuje.

Môžem zabudnúť na kavej v kľudovom režime. Môžem zabudnúť na Denník N. Môžem zabudnúť, že si normálne zjem jogurt. Nemožné. Musím čupieť za chladničkou a rýchlo sa nahltať, hlavne nenápadne. Bez svedkov. Ľudské mláďa má oči všade a dnes sa rozhodlo participovať na mojom ráne. Aktívne. Je mi v pätách. Živý ruksak menom Rafael. Vyzerá ako Mauglii. Drzáčik, libuje si v slove „nie“ a pomerne dosť kecá. Inteligent. Čo si nevykecá, to si vyhučí. Je nafutrovaný mojimi génami. Nepochybne. Len stále rozmýšľam ako to neposrať. Ako zabezpečím ja, pomerne divná osoba spolu s pánom manželom, čo je teda tiež nie zrovna bezzávadová postavička, aby z toho chlapčeka vyrástol použiteľný chlap. Ergo, aby z neho v konečnom dôsledku nebolo to, čo som stretávala ja počas svojho života. Mám obavu. A oprávnene.

Vždy som upozorňovala na istú, no nazvem to chorobu (myslím pliagu), na ktorú nie sú dodnes deň bobule. Ochorenie je pomerne dosť rozšírené a má rôzne formy. Málokedy je vidno na prvý pohľad, ktorou formou trpí tá daná osoba. Dokonca sa nedá rozlíšiť ani v akom štádiu rozvinutia je tá daná forma u dotyčnej osoby. Jediný spôsob ako ju diagnostikovať je dôsledné skúmanie a testovanie. Strašné je, že sa nedá skúmať v laboratóriach. V podstate sa tomu nedá vyhnúť. Tmolí sa to ulicami, kanceláriami, obchodmi, barmi, kaviarňami a v tých najhorších prípadoch domácnosťami. Jedná sa o chromozóm XY. Čiže CHLAPOV.

Ja, vzhľadom na svoju drzú hubu, atypický zjav a pomernú nestálosť som už testovala kadečo. Myslím si, že niekedy sa nejednalo ani o ľudskú rasu. Jednoznačne sa považujem za odborníka v tejto oblasti. Síce som už mimo obliga, dobre si pamätám aká makačka bola doslova sa predrať tou kopou hnoja. Vymyslela som si pomerne prepracovaný systém s rôznymi triediacimi mechanizmami. Delila som chlapov do kategórii a následne do podkategórii. V zásade hlavné rozdelenie bolo:

a) gentleman (v tej skupine bola jedna osoba, jeho meno je uvedené v sobášnom liste, čo mám v šupleti)

b) ostatní, ďalej sa jednalo o bližšie špecifikácie. Napríklad plytký, mamičKÁR, manipulátor, nedospelý, nezodpovedný, lakomec, sebeček, klamár, hlúpáčik, neschopák, ješitný pes, suchý hríb, otravák, kurvoš, stádovitý, nezaujímavý, slaboch, etylák a hipster. 

Čo sa týka vzhľadu tak tam to už bolo voľnejšie. Ako v zásade som nemala nikdy rada také tie obyčajne typy. Že aha hen chlap. Neprekonateľná vec pre mňa vždy bola kategória – folikulárne hendikepovaný. Jedným slovom plešatec. Přes to vlak nejede. Nočná mora pre mňa bola predstava, že pri výkone orálnych činností sa pozriem dole a vidím medzi svojimi stehnami plešatú hlavu. Veď by som sa zľakla, že som zniesla vajce!!! A to ako sorry, ja sliepka nie som! Aj keď niekto vlasy mal, skúšala som ich kvalitu a dožadovala sa fotografii ich otcov, aby som si pozrela genetiku. Zicher je zicher. Ale v bežnom živote plešatých nediskriminujem. Volila som opakovane Sulíka a používam Mr. Proper. Tiež ma iritujú starí. Len to starí ja myslím, že starší odo mňa o viac ako tri roky. Ja už som dosť stará a nieto ešte oni. Geronti. Takí tí, čo ťa dusia v aute nejakými storočnými vypalovákmi a keď slušne požiadaš, nech ti tam láskavo natočí nejakú RyHaňu tak si myslí, že sa jedná o nejakú limonádu a pribrzdí pri Mekáči. Stroj času na nich a poslať ich v tých vetrovkách, texaskách a botaskách kolonizovať planétu, kde sa nikdy, ale vážne nikdy ľudstvo nedostaví. Tiež sú otrasáci takí vychudnutí chriašteli. Nepotrebujem mať výčitky, keď zjem Kinder čokoladu za to, že dotyčný odflákol svoj vlastný vývin. A ešte som vždy neznášala také tie typy, čo točia dokola jak kolotočári dve trička, jedny galoty, jedny tenisky a dve mikiny. Uf no tak to by nešlo. Ja osobne, nie som emocionálne pripravená na to, aby som bola videná v niečom dvakrát. Inak mi nevadí tak zásadne zrejme nič. 

Život ma však naučil nasledovné:

1. hocijaký špatný, podpriemerný chlap s internými aj externými defektami, chce takú úplne obyčajnú babu, takú ako je vo videoklipe alebo v reklame (ko ko ti!),

2. Emocionálny kvocient je abstraktný pojem, ktorého význam uchopili z mojej štúdie 2 z 38 respondentov. Čo je na zaplakanie.

3. všetko nad 32 rokov na trhu slobodných zväčša trpí dvoj a niekedy aj troj a viac kombináciou defektov a to je už podľa mňa na basu.

Ja som v čase hľadania kutrala v množine od 33-37 rokov. Nepoužiteľné. Normálne som mala podozrenie, že slobodní chlapi majú nejaké hromadné školenia ako na ženy! Ale radil im absolútny diletant a farizej. Žena sa má prispôsobiť ich životu od A po Z. Má tráviť s nimi čas, starať sa o nich, zabávať ich a ešte pri tom kurva dobre vyzerať. Nikoho nezaujíma, že aj tá žena nejako fungovala do okamihu kým nemala tú smolu, že sa im nevyhla. Ty necvičíš? Pýtali sa ma udivene desiatky chlapov. No ja vám dám kokoti a vy čítate knihy? Ha? Mali by ste, lebo to že cvičíte na vás není kurva VIDNO. Zato hneď počuť, že si plkocem s jednobunkovými živočíchmi. Nie je umenie, vyzerať ako keď cvičíš keď cvičíš. Umenie je, vyzerať ako keď cvičíš keď necvičíš. To si dovoľ, Ha! Normálne mi z nich mozog atrofoval. Odmietam dvíhať sebavedomie ohavám. To čo ich bolo treba naučiť by bolelo nielen ich egá, peňaženky ale aj mozgové bunky. Strašne som rada, že od včera musia povinne nosiť na verejnosti náhubky!

Každopádne som si vedomá, že som predviedla heroický výkon. Z toľko absolútnych kokotov som urobila aspoň polokokotov, toľko hovád som poludštila a toľkým egám som narušila stabilitu. Myslím si, že nikto z nich nezažije takú vysokú koncetráciu úprimnosti na ich vlastnú osobu, ako som im poskytla ja. Určite ich strasie keď si na mňa spomenú a tomu kurva verím, že si spomenú. Beriem to ako svoj osobný úspech. Tak chlapci skloňte sa a roňte slzy smútku pred slávou môjho génia. Svet ma potrebuje.

Vedela som, že nikto dokonalý neexistuje. To je jasné. To tak potrebujem aby niekto dokonalý chcel aby som aj ja bola dokonalá. To nedám. Veď ja dobre viem, že by som neprešla psychotestami na zbrojný preukaz. Úprimne som chcela rovnakého nenormálneho ufonca ako som sama. A prišiel. Mám ho doma a papierovo je môj. Pán manžel. Krásny príklad okolností, ktoré ľudia neznalí zákona veľkých čísel volajú náhoda! Bolo to ako ísť do ZARY a nájsť tam kúsok z dielne Gianniho Versace. Nebolo treba robiť nejaké zásadné kompromisy a zľavovať z nárokov, čo bolo pre mňa kľúčové. Spĺňal všetky moje očakávania. Interné aj externé. Dokonca máme aj rovnaké nezáľuby. Obaja neznášame šport, špindírov, festivaly, chaty, stany, túry, hory, seriál Friends a politickú stranu Smer.

A teraz máme pred sebou tú najťažšiu úlohu. My dvaja. Neposrať to s našim ľudským mláďatkom.

H.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Odeslat správu
Blogyňa Drzá Hanna - úplne štandardne ujebaná persónka.

Chceš vědět, když Drzá Hanna přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.