Tirana "hlavné mesto chaosu"

Tirana – hlavné mesto Albánskej republiky nachádzajúce sa pod pohorím Dajti asi 40 km od morského pobrežia. Je administratívnym a kultúrnym centrom krajiny s počtom obyvateľov asi 650 000. Podľa reálnej situácie by som povedala, že má oveľa viac obyvateľov resp. množstvo ľudí dochádza do Tirany za prácou.

Do Tirany sme prišli klasickou linkou z Durrës. Autobus bol celkom fajn. Pred pár rokmi chodili podobné aj na Slovensku, tak sa nemusíte báť, aká hrôza to bude. Autobusová stanica v Drači bola síce len jedna malá budova s nápisom Bus station a jedným nástupišťom, ale vyzerá to tam v poriadku. Problémom už v Drači bolo zistiť, ktorý autobus kam ide. Väčšinou to je na autobusoch napísané, ale nie vždy. Musíte sa opýtať. Cesta ubehla veľmi rýchlo, cestujúci sa správali slušne a z rádia sme počúvali tradičnú albánsku hudbu.

Autobus nás vysadil na akomsi parkovisku s množstvom ďalších autobusov. Podľa google maps to naozaj bola Stacioni i autobusave – Zona e veriut1. Hemžilo sa to tam množstvom ľudí pobehujúcich sem a tam. Stanica bola hneď pri jednom z hlavných ťahov do mesta Rruga Dritan Hoxha2, ktorá sa súčasne priamo napájala na diaľnicu Tirana – Durrës. Vystúpili sme teda z autobusu a hneď vpadli do tiranského chaosu. Odtiaľto sme mali ísť autobusom MHD priamo do centra.

Problémom č. 1 bolo zistiť, kde autobus stojí. Problémom č. 2 aký autobus ide do centra. Autobusy v Tirane nie sú označené číslami. Sú označené názvami záchytných bodov, ktoré Tirančania všetci poznajú. Okoloidúci autobus nám zastavil, pre istotu sme sa opýtali „Qendër?“3, ujo šofér odvetil „Po“4 a tak sme sa viezli ďalej.

Vyzerá to celé tak, že na autobuse máte napísané Unaza, čo všetci vedeli čo je (len samozrejme my nie) a akou trasou tam autobus ide. Keď tento autobus na ulici stretnete, jednoducho ho stopnete a veziete sa. V autobuse si kúpite bilete 5 za 40 leke, čo je asi 0,30 eur. Autobusov je tu ako mravcov a zastavujú si, kde chcú. Tento počiatočný zmätok Slovákov predpokladám dosť môže vyviesť z rovnováhy. Pozitívum aj tohto autobusu bolo, že bol naozaj čistý, pekný a klimatizovaný. Naozaj to nebola India. Nemusíte sa báť! Ľudia medzi sebou konverzovali (nie kričali!) a v celom autobuse vládla pohoda.

Konečne sme sa teda dostali do centra. Vystúpili sme na ďalšom niekoľko jazdných pruhov širokom bulváre uprostred s cyklistickým koridorom lemovaným stromami. Po chaotickej stanici bol toto naozaj krásny pohľad. Po oboch stranách frčali a trúbili autá. Tento bulvár nás priviedol až do samotného srdca mesta a tým je Sheshi Skënderbej 6. Veľa toho tu nie je. Muzeu kombëtar, Opera, Xhamia Ethem Beu7 a v strede tróni Skanderbeg ....a samozrejme nad tým všetkým nesmie chýbať kuq i zi8. Celé námestie nesie stopy komunizmu. Akoby sa tu zastavil čas. Múzeum je pekné a bohaté na exponáty. Ďalej je tu množstvo ministerstiev postavených Talianmi.

Cestou po ďalšom významnom bulváre prejdete cez riečku Llana, popri Enverovej pyramíde ( ktorej by nezaškodila rekonštrukcia), Kuvendi9 a hlavnom ministerstve prídete až k Sheshi Nënë Tereza10, kde nájdete Universiteti Politeknik i Tiranës11, budovu veľmi často fotenú ako významnú pamatihodnosť Tirany. Zívalo to tam prázdnotou, keďže nebol školský rok, ale toto námestie je námestím demonštrácií a osláv. Nad univerzitou sa nachádza Liqeni Artificial12, kde si Tirančania chodia oddýchnuť. Dali sa tu požičať bicykle a je tu pár barov. Kúpať sa v ňom ale nedá.

Určite si všimnete, že okrem mešít sú tu prítomné aj pravoslávne chrámy. Albánsko je krajinou s veľmi umierneným islamom, ktorý naozaj toleruje aj všetky ostatné náboženstvá. Aká teda Tirana je a prečo tam ísť? Tirana je hlučná, zmätená, ale pohodová a iná ako sme zvyknutí. Je tu čo vidieť. Nechýbajú tu obchodné domy, reštaurácie, bary podobné tým našim. Peniaze si zameníte v každej banke. Nie je tu problém s bankomatmi. Na slávnej ulici Myslym Shyri nájdete množstvo obchodov. V reštauráciách varia úžasne. Albánskeho chleba, lakroru13, kernacka14 sme sa nevedeli dojesť.

Tirana je určená pre tých, ktorým nevadí chaos, neporiadok a vedia si aj v ňom užiť jej pohodu. Určite tam nechoďte, ak vyznávate slovenský národný šport tohto typu tj. po 5 minútach čakania na autobus vás začnú brať nervy a začnete sa svojvoľne sám na sebe rozčuľovať a nadávať na celý systém, pri čom nezabudnete zabŕdnuť do histórie, čím si chcete potvrdiť, že máte pravdu. Tu to nikoho nezaujíma. Nikto sa nerozčuľuje, neznervózňuje a nepozastavuje nad maličkosťami. Skúste sa naladiť na ich vlnovú dĺžku. Síce tu autá vytrubujú od rána do večera, vodiči sú pokojní, milí a usmievaví.

Odporúčam prísť vlastným autom, aby ste náhodou nezablúdili pri využití autobusu. Problémom môže byť jazyk. Ak zastavíte niekoho na ulici, asi sa s nim nedohovoríte, ale ak budete mať mapu, ochotne vám ukáže, čo hľadáte. V prípade mladších generácií sa šanca na úspech samozrejme zvyšuje. Na druhej strane investovať do malého jazykového sprievodcu určite nebude škoda (stojí cca. 7 eur v našich kníhkupectvách).

Tak ako na Albánsko aj na Tiranu treba mať bunky. Nie je pre každého, pretože každý v nej nevidí jej krásu. Ak už sa pre ňu rozhodnete, skúste si ju bez kritiky užiť. Nebudete tu predsa ďalších 5 rokov. Skúste si z nej vziať niečo pekné a pozitívne. Bude to ťažké, ale dá sa to. Kdekoľvek vojdete s každým Mirëdita15 Tirane a srdečnému albánskemu národu dáte ďalšiu šancu zanechať vo vás dobrý dojem a dôvod vrátiť sa. Vôbec nie je až taká hrozná, aké sú predstavy Slovákov, ktorým možno stále veríte. Choďte sa radšej presvedčiť na vlastné oči a urobte si vlastný názor. Potom mi možno dáte za pravdu.....a možno nie.

1 Autobusová stanica – severná časť

2 Ulica Dritana Hoxhu

3 Centrum?

4 Áno

5 Lístok

6 Skanderbegovo námestie

7 Národné múzeum, opera, mešita Ethem beu

8 Albánska zástava

9 Rada

10 Námestie Matky Terezy

11 Tiranská polytechnická univerzita

12 Umelé jazero

13 Jedlo podobné chlebu plnenému so špenátom

14 Obdoba čevapčiči

15 Dobrý deň