Za každým dosiahnutým cieľom sa skrýva trpezlivosť.

Je to cieľ alebo cesta, čo nás ženie vpred?

Každý človek sa už od malého dieťaťa snaží dosiahnuť nejaký cieľ. Niekoho cieľ je niečo si kúpiť, iného vyhrať olympiádu, dobre sa zamestnať, zarábať peniaze alebo stáť na čele vedeckého objavu. Naše ciele môžu byť rôzne. V určitom slova zmysle, ale za ich dosiahnutie musíme všetci rovnako bojovať.

Uvedomujeme si ale na konci, či už sa nám cieľ dosiahnuť podarilo alebo nie, cestu ktorá k dosiahnutiu cieľa viedla?

Dosiahnutie niečoho po čom túžime je pre každého veľká vec a pre mnohých aj nakopnutie na dosahovanie nových cieľov. Ale čo ak zlyháme? Mnoho ľudí prípadne zlyhanie berie ako neúspech a úplne zabúda na všetko, čo museli obetovať na ceste za dosiahnutím svojho cieľa.

Pri dosahovaní cieľov sú ľudia schopní zájsť ďaleko za svoje hranice. Robia veci, ktoré by bežne nerobili, len preto aby dosiahli po čom túžia. Na konci tejto cesty potom vznikajú len dve možnosti. Buď sme svoj cieľ dosiahli alebo nie.

Niektorí ľudia sa uspokoja s tým čo dosiahli a nepokračujú v plánovaní nových cieľov ďalej. Pre iných dosiahnutie jedného cieľa znamená nastavenie vyššej laťky a určenie nových cieľov.

Čo môže stáť za tým, že sme svoj cieľ nedosiahli?...

Na ceste za cieľom je mnoho prekážok, ktoré musíme prekonať. Niektoré sa zdolávajú ľahšie, no niektoré nám dajú poriadne zabrať. Na tejto ceste hrajú rozhodujúcu úlohu naše odhodlanie a naša trpezlivosť.

Zmena, ktorú musíme pri plnení cieľov podstúpiť nie je jednoduchá. Niekedy je potrebné veľa obetovať a nie každý túto zmenu a obetu dobre znáša. Veľa ľudí sa nechá odradiť, ak im nevyjde všetko podľa plánu alebo podľa predstáv. Pri prvých neúspechoch nehľadajú náhradné riešenia, ale berú svoj prvotný plán ako jediný a neúspech ako zlyhanie.

Niekedy je však potrebné vrátiť sa aj niekoľkokrát späť a rozmýšľať, čo musíme alebo môžeme spraviť inak, aby sme sa dostali cez prekážku, ktorá nám stojí v ceste. Nakoniec možno zistíme, že riešenie je zrejme niekde úplne inde a musíme začať odznova. Každý krok by mal byť dobre premyslený, pretože niekedy musíme robiť aj naozaj odvážne a dôležité rozhodnutia. Tu hrá hlavnú úlohu trpezlivosť a rozvážnosť. Preto je dôležitá práve naša cesta.

Na ceste za cieľom spoznávame samých seba. Dozvedáme sa o sebe, kam až sme schopní zájsť, kde začínajú a končia naše hranice. Spoznávame nových ľudí s rovnakým alebo podobným zmýšľaním a zámerom, zažívame nové veci, ktoré by sme v bežnom živote nezažili... To sú veci, na ktoré sa musíte tešiť. Vníma ale každý takto svoju cestu? Alebo idete za svojim cieľom bezhlavo a nevnímate nič čo sa deje okolo vás?

Cesta za cieľom je to čo vás musí napĺňať, niečo čo vás ráno vyhodí z postele a nakopne do nového dňa. Na každý krok, ktorý sa chystáte urobiť sa musíte tešiť pretože viete, že budete znova bližšie k svojmu cieľu. Ak vás nenapĺňa vaša cesta, naplní vás cieľ?

Často sa stane, že sa musíme rýchlo rozhodnúť, pretože čas nie vždy hrá v náš prospech. Ak som nešťastný tam kde práve som, ostanem tam len kvôli tomu, že sa tam cítim v “bezpečí”? Alebo spravím niečo preto, aby som žil život podľa svojích predstáv? Risknem to?

Ale čo tým riskujeme? Iba to, že prídeme o niečo, čo nás aj tak nerobí šťastnými. Tak prečo by sme to nemohli risknúť? To v podstate ani nie je skutočný risk. Čo horšie sa môže stať? Je to len na vás. Stačí sa len rozhodnúť. Chcem byť tu kde som a robiť to čo robím? Akými krokmi to môžem zmeniť?

Ale čo ak neuspejeme? V prvom rade je úspech už len to, že sme sa odvážili spraviť prvý krok. Neúspechy sa musíte naučiť brať ako školu. To, že nám niečo nevyjde ako sme plánovali, neznamená, že sme neuspeli, len to, že niečo musíme spraviť inak. Zlyhanie je bežná vec na ceste za svojim snom. Bez toho to nejde. Znie to paradoxne, ale práve naše neúspechy nás skutočne posúvajú vpred ...”Učím sa alebo vyhrávam”...

Čo si o mne pomyslia iní? Na našej ceste robíme veľa vecí, ktoré niektorým ľuďom neprídu normálne a dívajú sa na nás ako na bláznov. Tu je dôležité vedieť prečo to robím. Ak viem, čo mi to prináša, pohľad alebo názor iných ľudí ma nemôže odradiť. Nikomu nemusíte ani nič vysvetľovať, pretože je to len vaša cesta.

Napríklad za tento blog sa mi možno niekto vysmeje, niekto ma skritizuje, možno ma niekto bude nahovárať aby som viac nepísal. Ak by som sa na to sústredil, nikdy by som s tým nezačal. Ale mňa baví dávať najavo svoje myšlienky a môj pohľad na určité veci a chcem aby sa to dostalo k čo najviac ľuďom a mojim cieľom je týchto ľudí inšpirovať. Na to sa na svojej ceste sustredím a budem sa tešiť z každej reakcie. Negatívne ma posunú vpred a pri pozitívnych budem vedieť, že to nerobím nadarmo. Teším sa na obe.

Niekedy zistíte, že ľudia, ktorí pri vás predtým stáli, sa vám zrazu otočia chrbtom keď sa na nich potrebujete spoľahnúť, lebo to čo robíte im nepríde normálne. Alebo sa s vami jednoducho prestanú baviť, pretože robíte niečo inak ako doposiaľ. Akoby ste to neboli vy. Ale to je v poriadku. Na vašej ceste potrebujete okolo seba ľudí, ktorí vám veria. Ľudí, ktorým nepríde divné, čo všetko ste ochotní podstúpiť a vo všetkom vás podporia a nasmerujú. Viac menej sa váš okruh ľudí s ktorými ste trávili čas možno trochu “presítkuje”. Na druhej strane spoznáte určite nových ľudí s rovnakým alebo podobným zámerom.

Na našej ceste sa môže stať aj to, že zídeme zo svojích chodníčkov a nastane obdobie, kedy sa vrátime k niektorým starým zvykom. Ak je toho na nás veľa je normálne, že človek má toho dosť a potrebuje “vypnúť”. Je to v poriadku, ak si dokážeme uvedomiť hranicu a vrátiť sa späť na svoju cestu.

Často sa stane, že spoznavaním samého seba sa naše ciele počas cesty zmenia. Čiastočne alebo aj úplne. Postupne si totiž uvedomujeme svoje priority, na základe ktorých si vieme nastavovať ciele, ktorými si budeme 100% istý. Čo vám pomôže cielene si uvedomovať a nastavovať ciele? Je dobré si na začiatku zodpovedať niekoľko dôležitých otázok.

1/ čo všetko budem musieť podniknúť a obetovať?

2/ som skutočne ochotný obetovať všetko?

3/ ak tento cieľ dosiahnem, spraví ma to šťastným?

4/ ako so splneným cieľom naložím ďalej?

5/ ako veľmi to chcem

To by vám malo pomôcť správne nastaviť priority a v konečnom dôsledku aj samotný cieľ. Niekedy však uvedomenie, či nás náš cieľ naplnil zistíme až po jeho dosiahnutí, alebo počas cesty za jeho dosiahnutím.

Všímajte si samých seba na vašej ceste. Zapíšte si každý podniknutý krok a pokrok. Kľudne si založte denník a každý deň si doň zapisujte priebeh vášho dňa. Stále si nájdite čas prečítať si ako postupujete na vašej ceste. Možno prídete na veci, ktoré ste o sebe ani nevedeli alebo ste si ich nevšímali. Buďte inšpiráciou sebe samým, nebojte sa pochváliť sa sebe samému a majte seba samých radi takých akí ste.

Láska k sebe samému je dôležitá. Nemyslím aby ste boli sebeckí alebo namyslení, ale aby ste mali prirodzenú úctu sami k sebe. Keď sa pozriete do zrkadla musíte byť na seba pyšný a vidieť tam človeka, akým naozaj chcete byť.

Nikdy neobviňujte okolie za svoje zlyhania a pády. To vás môže zničiť. Každý z nás je strojcom svojho šťastia a za všetko čo sa nám deje, sme zodpovedný len my. Len my môžme vedome ovplyvniť náš život.

Ak vám niečo nevyhovuje, zmeňte to. Ak vám niekto nevyhovuje, nestretávajte sa s ním alebo sa s ním o vašom probléme porozprávajte. Ak niečo chcete nájdite si k tomu cestu. A hlavne odstráňte zo svojej hlavy blok, že je niečo z toho divné. Je divné, že si idem za svojim snom a že chcem žiť život podľa seba? Divné je to, že ho nechám pred sebou utekať keď ho mám na dosah ruky.

Ak ste nič z toho čo sa v tomto blogu píše nerobili, nebude úplne ľahké začať so zmenou. Ale postupnými malými krokmi sa viete dopracovať k úspechu.

Skúste si v kľude sadnúť a zaspomínať. Možno ste už aspoň raz v živote za niečo bojovali. Vráťte sa k tomu, spomeňte si aké to bolo, čo ste boli ochotní preto spraviť, lebo ste vedeli, že musíte, ak to naozaj chcete. Každý z nás to má v sebe. Stačí to znovu objaviť.

Zabudnite na vety typu “to nemá zmysel”, “to nejde”, “to sa nedá” a podobne... všetko sa dá ak to naozaj chceme. Zabudnite na vetu typu “teraz je už neskoro”. Neskoro bude, keď budete niečo ľutovať na smrtelnej posteli. Do tej doby nie je nikdy neskoro začať konať.

Dôležité je necítiť sa sklamaný sám zo seba. Nie každý deň nám bude všetko vychádzať a stále spravíme len toľko, koľko sme schopní spraviť. Nenechajte sa odradiť ak sa vám niečo nepodarí. Vráťte sa k tomu, porozmýšlajte nad tým prečo to nevyšlo a vytvorte si nový plán. Aj keby ste sa mali vrátiť ku samotným základom, konajte tak ,aby ste si mohli povedať, že ste preto spravili naozaj všetko.

Stále si spomeňte, prečo ste s tým začali, kvôli čomu to robíte. Myslite na to, ako sa budete cítiť, keď svoj cieľ dosiahnete a svoj sen naplníte. Riaďte sa svojimi pocitmy a konajte intuitívne. Stále sa v prvom rade pozerajte na seba a na svoje šťastie. Nie sebecky, ale vy ste ten, komu má vaše konanie priniesť úžitok a radosť. Je to len vaša vec, vaše šťastie a váš život.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
6
Odeslat správu
Som človek, ktorý musel padnúť na dno aby začal žiť. Všetko, čo sa na svojej ceste životom naučím sa snažím odovzdávať ďalej. Motivovať, inšpirovať a rozdávať radosť. :)

Chceš vědět, když Ľubo Kulig přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.