Slovensko bolo rok v EÚ. Rástla vo mne ambícia v živote niečo dosiahnuť. Nevedel som, čo by to malo byť, ani kde, a s čím začať. Doma som len prešľapoval z nohy na nohu a netrpezlivo očakával dáku zmenu.
Absolvoval som krupiérsky kurz, úspešne prešiel pohovorom s anglickým Gala Casinos a o dva mesiace to začalo. Prvá zastávka na mojej skoro desať-ročnej ceste bola Veľká Británia, konkrétne mesto Leeds. Stred Anglicka som po dvoch rokoch vymenil za škótsky Edinburgh. Po Škótsku som nastúpil do kasína ako krupiér na výletných lodiach v USA a neskôr v Austrálii.
Cez Floridu a Bahamy som objavil čaro Karibiku. Pokračoval som austrálskym Brisbane, Cairnes, Sydney a novozélandským Aucklandom. Tu som zažil štyridsaťdňovú plavbu po najväčších mestách Ázie, počnúc Francúzskou Polynéziou, Fiji a Brunej, cez ostrov Guam a Hongkong. Videl som Šanghaj, Osaku, Yokohamu a Tokio.
To všetko čase ešte bez Facebooku, Instagramu, WhatsAppu a hlavne mobilu.
O svojich zážitkoch azda raz napíšem knihu…no to bude iný príbeh. Téma nasledujúceho videa bude však podobná. Slovensko sa stáva cieľovou krajinou ľudí z rozličných krajín. Nie sú to len pracovníci automobiliek zo Srbska či Rumunska. Sú to ľudia, ktorí mali rovnako ako ja očakávania, túžby, ale aj strach. Je im smutno za rodinou, musia makať dva krát ako my a hlavne chcú byť u nás šťastný a úspešný. Tak ako Furizjon, ktorý bol hosťom môjho podcastu.
Je Tadžik z Dušambe a uprednostnil Slovensko pred USA. Naučil sa za 2 roky skvelo po slovensky, študuje na FITke IT a okrem toho, aké ťažké boli jeho začiatky so školou, prácou, či čo všetko si musel vypočul od ožratých Slovákov v centre, mi prezdradil aj to, za akých podmienok môže mať Moslim štyri manželky.
Však hovorí pekne po slovensky:)
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když romanhutira přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.