Dobrodružstvo, krv a mystika

Chlad.

Vietor.

Krik!

Zábaly šedej všade navôkol.

Všetko pohlcujúce studené blato. Krv a mäso.

Ticho! Však sem a tam prerušené poryvom hlasu alebo šepotom vetra.

Na dvoch stranách hmýriace sa telá budujú dva kolosy, dva tábory. Jeden v znamení holubice ten druhý v znamení havrana. Oba však pripravené hrdúsiť, ťať, zabiť! Dnes nie je čas odpustenia ani lásky, lež hromu a smrti.

Kvapôčka vody má v tomto strete jedinečnú rolu. Je jediná, ktorá je v tomto príbehu neutrálna. Jediná ktorá spája aj rozdeľuje, trestá aj odpúšťa. V ktorej sa tento dej odráža a zároveň spája v čase.

Šípy!!! Útóóók!!!

Krv. Bolesť. Strach.

Boží nárek padajúci z nebies zvučí božskú radosť v studenej oceli kradnúcu teplo z duší už bezvládnych tiel.