Prečo si deti nosia úlohy domov a namiesto učiteľov v škole ich učia doma rodičia?

Kontinuálne pokračujeme v tom, čo sa začalo realizovať ešte v roku 1774 pod taktovkou Márie Terézie. Vtedy sa objavili triviálne jednotriedne školy pri sídlach farských kostolov a deti v nich učiteľ učil náboženstvo, učili sa čítať, písať a počítať. Produkujeme žiakov, ktorí majú široký záber, no v ničom nevynikajú. Cielene si so žiakov pestujeme priemer.

Dobrá správa je asi len to, že v tom nie sme sami (Česko, Maďarsko, Poľsko).

Áno, aj naše školstvo sa mení. Kalamár, pľuvadlo v rohu triedy, trstenica a aj telesné tresty sú odkazom dávnej minulosti. No aj tak celá filozofia nášho školstva reflektuje na zaužívané schémy vzdelávacieho procesu zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia – subjektovo orientovanú výuku resp. elementárne vzdelávanie. Vyučujeme konkrétny predmet, alebo odbor a nie to, ako jeho teóriu aplikovať v praxi čiže ako jednotlivé poznatky spojiť do celku.

Poučky, definície, vzorce, skúškové, zápočet, diplom a nazdar! Žiak si musí pamätať presne to, čo jeho učiteľ/študijný plán MŠSR chce, aby vedel. No a tých faktov, len za posledných 30-40 rokov pribudlo toľko, že ich žiaci ani pri najlepšej vôli nemajú šancu v škole, ale ani doma s rodičmi všetky prebrať (a naučiť sa, resp. chápať nebodaj súvislosti už vôbec nie).

Dokedy budeme my ako rodičia,  súčastný stav akceptovať s tým, že máme aspoň postarané o štátny baby-sitting?

Ozaj, a nebolo by teda lepšie pri flexibilnosti našich škôl, ak by teda látku doma deťom vysvetlili ako prvý rodičia a na otázky by im odpovedali učitelia v škole ? 

V nasledujúcom videu nájdete úprimný rozhovor napríklad aj o tom, prečo deti v škole vlastne známkujeme, prečo sa učia naspamäť fakty, ktoré nebudú potrebovať fakticky nikdy a aj to, prečo si deti nosia úlohy na domov a namiesto učiteľov ich učia doma rodičia.