Aj vo Virtuálne Realite sa deti medzi sebou šikanujú.

Jedninou vecou ktorá sa nemení je fakt, že všetko sa mení. Premieňame hmotný svet okolo nás, menia sa naše názory a bleskovou rýchlosťou sa mení aj náš virtuálny svet, v ktorom sa cítime azda už aj prirodzenejšie  ako v „bežnej realite“.

Emailov a virtuálnych identít má každý z nás založených viac, ako máme „skutočných“ priateľov. Facebooku, Instagramu, Snapchatu, TikToku poslušne odovdzávame to najhodnotnejšie čo máme – vlastný čas, na webe zarábame a nakupujeme, na webe hľadáme partnerov,  sex a slúži nám ako učebná pomôcka.

Samostatnou komunitou, tak trochu v ústraní bežného užívateľa PC sú hráči video hier a celý Game Market.  V roku 2020 májú dosiahnuť tržby celého priemyslu 90 miliárd dolárov, ktoré majú na starosti 2,5 miliardy hráčov. Ázia je s 51.2 miliardami tržieb najväčším trhom a 80% tržieb globálneho trhu pochádza z predaja videohier a softwáru.

V nasledujúcom videu sa dozviete informácie s pohľadu hráča PC hier. Čo mu ich hranie dáva. Dozviete sa, že aj vo virtuálnom svete hier, existuje rozdelenie na chudobných a bohatých, že aj v ňom existuje šikana. Aj vďaka faktu, že hry, ktoré sú na trhu dnes, sú oveľa viac individualizovanejšie konkrétnemu hráčovi, ako hry ktoré sme hrávali v devädesiatych rokoch my (One fits All globally). Viete si v nich kupovať zbrane, životy, skiny, svety, techniku. Viete si v nich vytvoriť personalizovanú identitu. Identitu, ktorú môžete mať radšej, ako vlastný život v realite školy, práce a rodiny.

Dozviete sa, že virtuálny svet je aj možnosťou novej reality, v ktorom môže invalid pripútaný na vozík opäť chodiť, či utiahnuté dieťa z chudobnej rodiny vie žiť život, aký si predstavuje.

Počítačové hry nie sú len klasickým klišé, rodičia vs. deti. Sú to aj veľké E-sports turnaje pre 20.000 divákov v hale a milióny online, ale aj napríklad bakálarsky odbor na univerzite vo Fínsku s názvom E-sports management.