DS30 - Ranná príchuť

Každý to pozná, každý to zažil. Firemná párty má svoje neprekonateľné čaro, ale zároveň aj svoje úskalia. Vlastne iba jedno úskalie a to je "Pondelok ráno". Ten návrat do reality a tie pohľady. Rozmýšľanie, čo všetko som im hovoril a hlavne, čo všetko videli, že som urobil. Ale poďme pekne po poriadku...

Sála plná ľudí, kolegov a ich partnerov. Ja osamelý, 30 ročný, slobodný, manažér, ktorý je vo firme 3 mesiace aj s cestami. Hanblivé prisadnutie si ku cudziemu stolu. Párty ako každá. Príhovor riaditeľa, celkom krátky, čo každého potešilo. Bilancia úspechov za celý rok, poďakovanie a zaželanie veľa úspechov v roku 2020.

Pomalé zoznamovanie sa s kolegami, letmé potykanie si s okolo sediacimi. Ako to vždy býva po pár drinkoch sa amtosféra uvoľní :D :D :D. Zapadol som tam, ako keby pracujem s nimi niekoľko desaťročí. Poznáte tie klasické "výsluchové otázky":

Odkiaľ si?

Kde si pracoval predtým?

Prečo si išiel do takejto r*te?

Ako si našiel túto firmu?

Prečo dýchaš?

Prečo máš ruky, nohy ... ? 🤣😂🤣

Zábava začala gradovať, kravaty ostávajú visieť na stoličkách. Ľudia tancujú. Pri bare sa utvárajú skupinky a obsluha začína kolabovať z toho množstva objednávok.

Fajčiarka je to najnebezpečnejšie miesto. Stojíš tam sám a v tom sa ti stretne pohľad s kolegyňou a padne ten "nevinný úsmev". A vtedy vieš presne, čo príde a hlavne kde to skončí, ak spravíš ten krok. Stačí spraviť jeden krok smerom ku nej a povedať nejakú trápnu hlášku.

"Ako sa bavíš?"

Alebo pritlačiť rovno na pílu, aby si mal 100% istotu.

"Wau, v tých šatách by som ťa ani nespoznal..."

A ak sa jej zjaví ten šibalský úsmev s mierne začervenanými lícami. Tak potom je úplne jedno, čo spravíš, lebo už si pánom situácie a ak nie si úplny retard, tak to dáš.

Jeden, dva, tri, štyri vodky s džúsom. Nejaký ten trash talk, ako jej to pristane a že hneď prvý deň si si ju všimol, lebo vyčnieva nad ostatnými v práci.

Zavoláš taxík. Nasadne a už sa ide ku tebe domov. Ešte, ale nevyštartuješ po nej úplne. Počkáš nato správne miesto a moment. To miesto je výťah...

Stlačíš ten magický gombík. "Na piate poprosím" A v ten moment, ako sa zavrú dvere na výťahu sa vrhneš po nej, ako pes po údenom.

Žhavé dotyky, bozky s príchuťou vodky a cigariet a ten pocit. Ten pocit a túžba, ktorá z nej srší. Cez chodbu ju prenesieš na rukách a počas vášniveho bozkávania sa snažíš odomknúť dvere. Otvoríš dvere a zabuchneš ich za vami a to je ten moment, kedy všetka súdnosť skončila.

A začala "Sodoma, Gomora".

Teraz si myslíte, že tá trpká príchuť rána nastala po prebudení. Ale nie, ste dospelí, vzdelaní ľudia. Ako správny gentleman, urobím raňajky. Dáme ešte jedno kolečko po raňajkách a odveziem ju domov.

Tá trpká príchuť rána prichadzá v pondelok, lebo v pondelok je návrat do reality. Z kolegyne je zasa tvoja podriadená a ty rozmýšľaš, kto všetko vás mohol vidieť. Máš ten stres, lebo vzťahy s podriadenými su prísne zakázane.

Stretnete sa na chodbe a vaše pohľady sa znova stretnú. A ty aj keď vieš, že je to celé zle. Je to choré a veľmi nebezpečné, keďže stále si ten nový. Jediné, čo ti prebehne hlavou:

"Neľutujem, ani jednu chvíľu s tebou"