Ako sa stať kryptomilionárom, alebo ako mi krypto zničilo život

Sedim v nemenovanom parku blizko centra, a pretoze rad sledujem ludi naokolo. Decka ako si hadzu frisbee, stastny parik so psikom na prechadzke, mamicky s detmi, skupinku teenagerov sediacich v trave, ci okoluiducich tipkov chvastajuc sa jeden druhemu ako zmlatili nejakeho chalaniska vcera v bare. Kazdy z nich ma za svoj vlastny pribeh. Casto si ich sam pre seba vymyslam, sledujuc ich, obcas ich dokonca “dabujem” zamyslajuc sa nad ich vyrazmi.

Sledujem pani, spiacu v trave, podopierajuc si hlavu vankusom zabalenom v igelite, zababusenu v deke, tuliac sa s k nakupnej taske, v ktorej ma pravedpodobne cely svoj zivot, netusiac kde stravi dnesnu noc. Rozmyslam nad jej pribehom, kladuc si otazky ako: moze byt zivot krasny aj za takychto podmienok? Cim vsetkym si tento clovek presiel? Kto si vobec zasluzi takyto osud? Vieme byt vdacni za vsetko co v zivote mame? A najdolezitejsou otazkou, ktoru by si mal kazdy z nas polozit je: cim som sa sam pricinil/a aby som bol/a v zivote stastny/na?

Posledna otazka sa v mojej hlave objavila dnes poprvyrat a zaroven po nej ostalo ticho.

Pokracovanie nabuduce...