Pranier školy #1: Načo sú nám otázky ?

V tomto článku sa snažím popísať, možný mechanizmus vzniku straty sebadôvery a tým pádom prerušenie možnosti formulovať zdravú osobnosť.

Načo sú nám otázky ?

Tak deti, usaďte sa a buďte ticho. Nie že ma niekto bude rušiť, teraz minimálne 45 minút nemusíte alebo presnejšie je nežiadúce, aby ste premýšľali. Hlavne buďte ticho a nič sa vám nestane. Nikto vás nebude urážať a ani zosmiešňovať. To mimochodom robím veľmi rád, pretože som váš učiteľ a veľmi rád sa počúvam.

Keďže vy, malí haranti sa bojíte zlyhania na písomke, prípadne z budúcnosti, teda zlyhania v živote alebo máte strach z odmietnutia, napríklad tak, že nedostanete odpoveď na otázku keď sa spýtate, radím Vám hlavne ma nerušte, nechce sa mi premýšľať nad tým čo máte v tých malých hlavách. A ak by sa náhodou niekto z vás nebál zlyhania alebo zosmiešnenia, tak nech sa radšej začne, pretože ja ho reálne môžem zdeptať. Prečo by nie, veď neexistuje trestnoprávna zodpovednosť za psychické zmrzačenie školákov a mne sa nechce premýšľať nad vašimi myšlienkovými pochodmi.

Neviem síce, prečo je také ťažké prijať otázku od dieťaťa ? A zaoberať sa zmysluplnou odpoveďou ? Jeden dôvod môže byť, že premýšľanie bolí. Iný môže byť strach k kvality vlastnej odpovede, keďže aj my dospelí, teraz napríklad učitelia sme prešli presne týmto vzdelávacím systémom a teda nie sme príliš kreatívny v diskusii.

Potom sme zdivený z toho, že žiaci sa nič nepýtajú. Nie sú otázky ? Asi je všetko jasné. Nie drahý pán učitel nie je a to väčšine študentov, ktorý si Vás práve vypočuli. Vaše objasňovacie schopnosti naozaj nie sú také geniálne. Dosť pochybujem, že by sa akékoľvek zrozumiteľné vysvetľovanie učiva mohlo zaobísť bez otázok. Teda ak nie je vysvetlované akurát tak sebe samému.

Divme sa svetu, že neskôr na poradách v práci je väčšina zamestnancov iba ticho a čakajú na zahraničného managera, kým im príde povedať čo majú robiť. A spravidla to aj tak nefunguje, pretože ten anglický manager sa snaží slovákov riadiť po Londýnsky. A to u nás nemôže fungovať. Potrebujeme domáce riadiace kádre a preto sa pýtam, že prečo nechceme deťom dovoliť naučiť sa premýšľať nad tým čo sa deje a dávať otázky a príjímať a konzultovať odpovede na ne ? Extistuje hlúpa otázka ? Nie iba človek, ktorý sa ju nikdy nespýtal a teda sa nenaučil sformulovať informačne nabitú otázku. Za otázkou sa skrýva názor a k nemu viazaný uhol pohľadu. Za odpoveďou sa skrýva jeho prijatie a osvojenie si a sformulovaný iný uhol pohľadu. Dieťaťom môže byť prijatý iba ak je podávaný s úctou.

Je nevyhnutné a hlavne pre učiteľov, aj keď rozhodne aj pre nás ostatných si uvedomiť ako ďaleko siahajú dôsledky skutočnosti, že sa deti v školskom systéme nenaučia diskutovať, chápať názor oponenta a na základe svojho presvedčenia, ktoré si pomaly formujú a životom prekladajú skúsenosťami názor svoj. Preto začnime od seba a hlavne prinesme do škôl zdravo kritickú diskusiu.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu

Chceš vědět, když Miso Suro přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.