Držať hubu a krok! Alebo pôst?

Nechcem vás vyzývať k takému či onakému spôsobu života ani nabádať, aby ste od zajtra prestali jesť. Mám v pláne napísať vám ako som sa mi pritrafilo, že som strávil šesť dní úplne bez jedla. A to dobrovoľne.

V prvom rade by bolo vhodné napísať, že som mojím pôstom nesledoval žiadnu „účinnú“ diétu na schudnutie, ani to nebol môj boj voči konzumnej spoločnosti, v ktorej žijeme. Bez výnimky vy aj ja. S pôstom a s jeho účinkami som sa zoznámil približne pred rokom, kedy mi akési vnuknutie povedalo, že ak sa chcem zbaviť bolesti, ktorú som pociťoval v oblasti ľadvín, mal by som vydržať aspoň deň bez jedla. Hneď v ten deň som sa k takému kroku odhodlal a vydržal som. Až neskôr som si prečítal pár užitočných rád ako ku dňu, kedy miesto pochutnávania si na všelijakých dobrotách iba pijete pristupovať. Niektorí hovoria, že hlad je prezlečený smäd, aj keď zrejme v inej súvislosti, no v deň keď neprijímate potravu to platí naozaj stonásobne. Minimálne si to tak vsugerujete, aby ste žalúdok, ktorý je naučený prijímať potravu na najbližších 24 hodín oklamali.

O účinkoch pôstu vám nebudem písať, kto má záujem určite si nájde dobré zdroje ako sa k informáciám dopracovať. Nemá to byť osveta dňa bez jedla, len krátke zhrnutie, že pre mňa majú pôstne dni prínos. Aký? Čítajte ďalej.

Ako som už spomenul jedno malé intuitívne vnuknutie a moje pôstne dni sa začali. Priznám sa, že keby som bol rozoznal čo mi chce moje telo povedať, začal by som s takýmito dňami omnoho skôr. Tu by som ešte rád podotkol, že zámerne používam slovo „pôst“ a „pôstne dni“, lebo vaše slová majú silnú moc. Povedať si, že dnes budem držať hladovku a na obed bojovať so silným pocitom hladu je presne to čomu sa snažím vyhnúť. Okusávať kosti, hoci na vlastnej ruke, nie je cesta ako pôst zvládnuť. Mám rád svoje telo a teraz keď už viem, že dva dni do mesiaca vydrží pri dostatočnom prísune tekutín aj bez jedla, dokonca sa cíti zdravšie, doprajem mu ich. Áno už približne rok doprajem môjmu telu oddych od tuhého paliva a robím to v dvojtýždňových intervaloch. Nie som zástanca striktného dodržiavania pravidiel, ale výbornými dňami na takúto očistu sú nov a spln mesiaca. Už samotná sila daných dní sa pri pôste ešte navýši. Ale čo je podstatnejšie pripomenie sa vám prostredníctvom ostatných „nejedlíkov“, alebo aj kalendárom, kde sú nov a spln častokrát znázornené.

Píšem o pôstnom dni, no ak by som ho mal premeniť na hodiny, bolo by to podstatne viac ako len určených 24 hodín, ktoré nám deň ponúka. Snažím sa dodržiavať aj radu, ktorú som dostal, že pred a po je dobré prejsť dňom prípravy a dňom návratu. Uznáte sami, že naplniť žalúdok hneď na ďalšie ráno klobáskami, rezňom alebo dobre prepečeným kolenom by nemuselo dopadnúť najlepšie. Ja sa k jedlu dostávam až okolo obeda a najlepšie polovičnou porciou. Večera už potom stojí za to :-).

Keďže pár mesiacov som sa pripravoval na to, že jeseň bude ideálnym časom na viac ako jednodňový pôst, keď som si vybral termín bol som odhodlaný vydržať. Pred týmto mojím šesťdňovým obdobím som vydržal bez jedla najviac tri dni. Teraz som si veril na spomínaných šesť a presne tak to aj vyzeralo. Prvé dva dni úplná pohoda (veď podobné som už zažil). Tretí deň bol prelomový, lebo dlhšie bez domácej stravy som nebol od narodenia. Štvrtý deň bol zaujímavý tým, že okrem prísunu tekutín som strávil viac ako 60 km na bicykli po členitých horských cestách a výdaj energie bol podstatne zvýšený. Iontový nápoj a chuť na jedlo je razom preč. Ďalšie dni boli len odzrkadlením môjho nastavenia, že tentokrát tých šesť dní vydržím. Vydržal som. Aj v tom je naša myseľ silným pojítkom od predstáv k vytváraniu reality.

Baví ma prekonávať samého seba. Nemusím sa porovnávať s ostatnými, lebo takých čo pravidelne pôstia desať a viac dní je neúrekom a mojimi pár dňami sa k nim určite nepribližujem. Každému vyhovuje niečo iné a v tom je rozmanitosť našich dní úžasná. Predtým som si taký (pre mňa dlhý) čas bez jedla nevedel predstaviť. Teraz si viem predstaviť, že najbližšie to dám aj dlhšie. Všetko však s mierou, aby som sa cítil dobre, aspoň tak ako tomu bolo teraz. Boli aj chvíle kedy som sa tešil, že do niečoho zahryznem, ale po dúšku vody ma to prešlo. Zistil som, že mi bolo teplejšie ako po iné dni. Darmo energiu, ktorú telo potrebuje na spracovanie jedla sa dá zrazom využiť na iné účely a okrem prívalu tepla sa k nemu pridružil aj prísun čerstvej energie. Cítil som sa výborne a stále to u mňa pretrváva.

Čo sa vám tým všetkým chcel povedať? Že môžeme byť súčasťou davu, kráčať všade tam kam kráčajú ostatní, jesť, piť, chodiť spať a vstávať ako to robia všetci naokolo, nadávať na prácu, kolegov, „užívať“ si zaslúžené dna dni voľna každý víkend, alebo môžeme byť sami sebou, cítiť sa spokojní napriek tomu, že nemáme všetko čo nám ponúkajú reklamy a podsúvajú médiá, že robiť niektoré veci inak je zábava a prináša to radosť. A že jedna z vecí ako byť sám sebou, je dopriať sebe a svojmu telu to čo žiada. Niekedy žiada spomaliť, oddýchnuť si, nedostať nič, lebo s tým všetkým čo má je spokojné. Najčastejšie však žiada byť samo sebou. Je fajn robiť občas veci inak.

PS: Na jar sa chystám odtrhnúť od stravy na 9 dní.