29.10.2017 17:13

Prečo je Kontrafakt - Navždy najlepším československým albumom všetkých čias?

Musel im zavolať Primo...

Ešte predtým, ako začnem mudrovať, by som sa mal asi predstaviť. Pre Refresher pracujem už približne štyri roky a asi dve tretiny tohto času som podstatnú časť energie venoval analyzovaniu rapového žánru na Slovensku a v Česku.

Mám na svedomí stovky hudobných článkov a ešte pred letom som mohol s čistým svedomím prehlásiť, že sa mi do uší dostala každá jedna domáca rapová skladba. Žiaľ, toto čudné hobby si vyžadovalo čoraz viac času a momentálne som zástancom teórie, že všetko, čo stojí za pozornosť, sa ku mne dostane aj samé.

Práca hudobného "šéfredaktora" pre najväčši lifestyle SK/CZ portál mi dala veľa vedomostí, poznatkov, kontaktov a tiež možnosť pozerať sa na hudbu a jej vznik z rôznych smerov, vrátane toho štúdiového. Naučil som sa všímať si veci, ktoré možno bežný fanúšik prehliadne. A práve z tohto titulu by som dnes chcel poskytnúť svetu môj pohľad na to, ktorý album vnímam ako vôbec najlepší a prečo. Už tradične veľmi subjektívna záležitosť, ktorú s vami veľmi rád preberiem aj v diskusii. Poďme na to. A nie, dnes nebudeme porovnávať, len konštatovať fakty.

Na úvod zopár základných informácií. Navždy je tretím štúdiovým albumom skupiny Kontrafakt, ktorý uzrel svetlo sveta v závere decembra 2013. Na trinástich plnohodnotných skladbách (a dvoch bonusoch) nachádzame minimálny počet hostí, menovite Separa a Ektora za rap, Lexa ako definíciu RnB a Laris Diam ako progresívnu a neokukanú speváčku. Ego a Rytmus mierili vždy vysoko, takže nechýba ani americká legenda - po Nate Doggovi tentokrát DJ Premier na produkcii.

Texty

Ego aj Rytmus sa nebáli ohýbať Slovenčinu na všetky možné spôsoby a teraz už môžeme s určitosťou povedať, že vymysleli mnoho nových fráz, ktoré fanúšikovia zaradili do slovnej zásoby. Lyrická stránka je poväčšine komplikovaná, no nie tak, aby ju poslucháč nedokázal po pár opakovaniach celú zanalyzovať. Ani jeden z chalanov sa nehrá na to, čím nie je, no zároveň sa úplne vyhýbajú jednoduchým rýmom aj prirovnaniam. Chce to zapojiť pri počúvaní predstavivosť a schopnosť vytvárať si na základe textov obrazy. Na svoje si možno neprišli mladší poslucháči, keďže album Navždy reflektuje vyspelosť Rytmusa aj Ega vo vzťahoch, pohľade na život aj hudbu, riešení problémov či interpretácií toho, čím si v živote prešli. Platí však, že ide o album, ktorý môže vďaka svojej výpovednej hodnote človeka formovať.

Emócia a atmosféra

Každý nielen rapový album by sa mal počúvať ako celok a od prvej skladby po poslednú by mal dávať určitý význam. Je skôr smutné, že si toto na Slovensku a v Česku neuvedomujú ani samotní interpreti, no Kontrafakt vždy myslel pár krokov vpred, čo sa ukazuje aj v tejto "disciplíne".

Album otvára práve stokovka od Prima, ktorou dal Kontrafakt jasne najavo, že je späť aj keď nikdy nebol preč a že mal stále ku koreňom veľmi blízko. Aj keď obaja rapoví členovia vydali posledné roky záležitosti blížiace sa rádiám. Špinavý zvuk prakticky na mieru vytrel zrak pochybovačom a vytvoril ideálnu pôdu pre ďalšie skladby, v ktorých už prebieha tá hudobná mágia. Chalani si teda za prvé tri minúty dokázali získať pozornosť poslucháča tak, že ho ani nenapadlo ísť si pustiť niečo iné.

Úderné záležitosti striedajú tie pokojné a emotívne - Čistá duša strieda špinavú (V mojom svete), po Stokovaní vonku lezieme do Taxi a po pokore (#SSMD) prichádza uvedomenie si svojej pozície (Navždy). Jednoducho dokonalá súhra trackov po všetkých stránkach. Devízou oboch Piešťancov je aj schopnosť prispôsobiť hlas, resp. "flow" tomu, o čom rapujú.

Ešte sa na chvíľu pozastavím pri veci Podzemie, keďže práve tú by som touto cestou rád označil za najlepšiu Československú skladbu, ktorá kedy vyšla. Možno by sa mohla volať aj "Permanentné zimomriavky".

Multižánrovosť a inovátorstvo

S týmto bodom veľmi úzko súvisí selekcia hudobných producentov. Mať na jednom albume reprezentanta newschoolu (Dalyb), majstra Slovenska v hre na klavír (Ján Lednický), poloromáka, ktorý cíti RnB jak nikto (Aceman), legendárneho Wicha aj človeka s vycibreným hudbobným sluchom (Maiky) sa vlasne ani nemohlo ukázať ako zlý krok.

Skladby na Navždy nevznikali tým "tradičným" spôsobom, že sa interpret postavil za mikrofón a odrapoval svoju slohu viac či menej nahlas, viac či menej tvrdo alebo viac či menej rýchlo. Ego aj Rytmus sa dobrovoľne vkladali do "neprirodzených polôh", hudobných výšok a hĺbok, tempá menili nikoľkokrát za skladbu a zo samotných slov použitých v textoch dokázali vždy vytlačiť maximum. Už na prvý pohľad aj tuctová fráza "vychoval ma hip-hop" znie na Navždy z Paťovych úst netradične.

Hostia

Ako som spomenul v úvode, veľmi oceňujem, že je tento album primárne o Kontrafakte ako takom. Nikto nepochybuje o tom, že by Ego a Rytmus nahrali bez pomoci aj trojnásobok skladieb, no v tomto prípade zohrávajú hostia inú úlohu ako len vyplnenie času na nosiči. V prvom rade mám pocit, že Konfíci chceli skôr svetu ukázať 4 mená, ktoré budú o pár rokov "sedieť na vrchu sveta". Ektorovi a Sepimu sa to podarilo veľmi rýchlo a pozornosť po albume využili najlepším možným spôsobom. Lexovi a Laris žiaľ chýba aktivita vo vydávaní, bez ktorej to v súčasnosti nejde.

Technika

Nikdy som nemal pocit, že by som bol oprávnený hodnotiť techniku slovenského rapu. Rozlišujem v podstate len to, čo som už tisíc krát niekde počul a to, čo považujem za inovatívne, kvalitné a jednoducho očakávam, že mi to tam bude "sedieť". Na Navždy som si všimol až fascinujúcu schopnosť skladania textov a rozdeľovania slov aj veršov tak, aby nikdy nezneli nudne a nepodobali sa na seba.

Obaja chalani v slovenskom rape techniku ako takú definovali a ak si ich skladby zoradíme chronologicky, vždy je vidieť zásadný posun. Ale myslím, že skoro každý slovenský raper najprv počúval Kontrafakt, a robil to "podľa nich", až potom si našiel vlastnú cestu. A to je správne.

Záver

Nikto z nás nemá patent na to, čo je správne a čo je dobré. Ak sa však kritickým okom pozrieme na všetky Československé albumy vôbec, práve na Navždy nájdeme najviac prvkov, ktoré na slovenskom rape milujeme. Je to album, ktorý si doslova každý z mojho okolia nemá problém pustiť do dnešného dňa aj napriek tomu, že ho predtým 500-krát počul a je to aj album, ktorý definuje a reflektuje dobu, kedy vznikol.

Na úplny záver ešte raz pripomínam, že ide výhradne o subjektívny pohľad jedného človeka a veľmi rád budem s vami túto tému diskutovať v priestoroch na diskusiu.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
22
Odeslat správu

Chceš vědět, když Viktor Kniš přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.