Začiatok je vždy ťažký,ale treba to skúsiť...

A napodiv ohlasy boli pozitívne, dcéra sa za mňa nehanbí, priateľ tiež nezmenil svoj status na FB, tak som to poňala ako takú malú výhru pre mňa.

Ako písať o autách bolo pre mňa ako totálneho neznalca ťažké. Dlhšie rozpisy o "koňoch pod kapotou" a podobne by som nezvládla. Doma sa mi smejú, lebo ja ani značky áut nepoznám. Tie vie lepšie moja desaťročná dcéra ako ja. Ale niečím som začať chcela.

Nie som ten typ, čo hneď na počkanie rozpovie som životný príbeh typu- narodila som sa ako prvorodené dieťa a tak ďalej. Ale ani môj život nie je fádny. Teda myslím si ja. Keby sme boli v nejakej stand upovej show spolu by sme sa na tom zasmiali.

Mňa smiech zajtra prejde. Po týždňovej dovolenke ísť do práce. Teda dovolenke ako dovolenke. Kto má deti vie, že slovo materská dovolenka, pracovná dovolenka stráca narodením dieťatka význam v tom slova zmysle, že ležať niekde na kúpalisku bez pohnutia päť hodín už človek nemôže.

A my sme ešte do toho všetkého kúpili byt. Takže dovolenka bez práce bola pracovná. Bytom by som to dva mesiace dozadu ani nenazvala. Až teraz, keď už končíme to konečne vyzerá ako miesto, kde sa chystáme prežiť zvyšok nášho života. Keď sme ho kupovali, tak sme mali v pláne len omaľovať a nasťahovať sa. Aaale život mieni a realita bola iná. Prišli majstri a už to šlo. Elektrina na figu, to bolo to práve slovo do bitky. A tým sa to začalo.

Ako teraz s odstupom tých mesiacov je so mňa úplný kutil. Stierky,sadrokartón a podobné "lakocinky" mám už v malíčku. A tak sa už teším, že nastáva pomaly môj čas zariaďovania, zveľaďovania. Na to sme my ženy stvorené.

Ale o tom už potom. Budúci týždeň sa pripomeniem. A určite sa nájde niečo o čom sa rozhodnem napísať.