Možné príčiny homosexuality 2

Obdržal som však reakciu čitateľa ktorý tvrdí, a ja s ním súhlasím, že by bolo zavádzajúce, keby každý homosexuál videl ako príčinu svojich problémov skutočnosť, že je ženským duchom v mužskom tele. Nemusí to byť totiž vždy tak. Môže ísť aj o mužského ducha v mužskom tele, ktorého pud ho ťahá k osobám rovnakého pohlavia. Duch v tele je teda správny, nesprávne je ale zachvievanie pudu.

Inak určitým telesným znakom, ktorý ale vzhľadom k rôznym anatomickým predpokladom nemusí byť vždy stopercentne určujúcim sú široké boky. Ženského ducha v mužskom tele možno teda rozpoznať podľa širokých bokov.

Máme tu teda dve kategórie homosexuálov. Do prvej patrí ženský duch v mužskom tele. Ide o ľudí, ktorí nástojčivo cítia, že nie sú v správnom tele. Hoci majú mužské telo, vnútorne sa cítia byť ženou a stáva sa, že vzhľadom k možnostiam súčasnej medecíny siahajú i po operatívnom zákroku, ktorý z nich aj navonok ženu urobí. Tejto kategórii homosexuálov bol venovaný môj prvý člnok.

Do druhej kategórie patria mužskí duchovia v mužskom tele, ktorí sú vnútorne i navonok mužmi, avšak pudovo sú priťahovaní k osobám rovnakého pohlavia.

Aby sa homosexuál zbavil svojej neprirodzenej úchylky, musí sám na sebe vnútorne pracovať. Najprv musí pochopiť, kým vlastne vnútorne je, či mužom, alebo ženou, a na základe tohto poznania musí začať korigovať svoju úchylku. Musí sa sám intenzívne snažiť posúvať veci k normálu. To je jeho úloha, ktorú za neho nikto iný neurobí

Je totiž nesmierne veľkým omylom, ak svoju odchýlku od normálu začne považovať za normál. Keď začne bojovať za svoje zrovnoprávnenie tak, ako je tomu dnes. Takéto niečo však nie je pre neho nijakým pokrokom, ale duchovne ho to ešte viacej poškodzuje. Nevynakladá totiž svoju energiu na to, aby s vlastnou chybou bojoval a prostredníctvom svojho snaženia sa posúval k normálu a teda k prirodzenosti, ale svoju energiu vynakladá na to, aby vlastnú odchýlku sám pred sebou, ako i pred celou spoločnosťou uznal ako niečo úplne normálne. Je to však falošné úsilie, ktoré škodí jemu samému i celej spoločnosti.

Ale vráťme sa späť k druhej kategórii homosexuálov. Sú nimi mužskí duchovia v mužskom tele, ktorých pud je zameraný k osobám rovnakého pohlavia. Takýto druh pudu je neprirodzený a preto nesprávny. Je povinnosťou homosexuála bojovať s ním a postupne sa ho snažiť priviesť k prirodzenosti. Nesmie sa mu podvoľovať a vychádzať mu v ústrety. Naopak, musí s ním bojovať! Je to otázka sebadisciplíny!

Je to niečo, čo je možné prirovnať k alkoholizmu. Alkoholizmus je nadobudnutý zlozvyk. Vo svojej rozvinutej forme je drogou, ktorej ľudia na nej závislí nemôžu odolať. V odborných kruhoch sa tvrdí, že alkoholizmus sa vyliečiť nedá. Ak alkoholik prestane piť je zaradený do kategórie abstinujúcich alkoholikov. Už teda nikdy nebude abstinentom, ale vždy iba abstinujúcim alkoholikom. Možnosť recidívy totiž stále existuje.

To, či bývalý alkoholik zostane už po celý svoj život alkoholikom abstinujúcim je predovšetkým otázkou jeho sebadisciplíny. Otázkou celoživotného boja so samým sebou. Alebo lepšie povedané, so svojim zlozvykom. So svojou odchýlkou od normálu.

Niečo podobného je to s drogami, gamblerstvom, či inými druhmi závislostí. No a veľmi podobné je to aj s homosexuálnymi sklonmi. Aj v tomto prípade ide o celoživotnú výzvu k boju so svojou neprirodzenou odchýlkou od normálu.

Ak je teda homosexuálom mužský duch v mužskom tele, pudovo priťahovaný k osobám rovnakého pohlavia, mal by celoživotnou sebadisciplínou korigovať svoje neprirodzené pudy podobne, ako to musia po celý svoj zbytok života robiť abstinujúci alkoholici.

Pred homosexuálom, ktorý je mužským duchom v mužskom tele stojí teda výzva celoživotného boja so svojou odchýlkou, avšak v skutočnosti je to všetko omnoho jednoduchšie. Takýto človek by sa jednoducho mal iba snažiť aj navonok stať tým, čím je vnútorne. Aj navonok by sa mal stať takým, aká je jeho najvnútornejšia podstata. Mal by sa stať mužom! Plnohodnotným mužom, ktorý je po všetkých stránkach vždy priťahovaný iba plnohodnotnej žene.