Zo života matky samoživiteľky (edícia in rylo veritas)

Popri intenzívnom nasratom rýľovaní (dve minúty som sa rozpamätávala aké i/y je v slove rýľ- toľko o materskej demencii) som rozmýšľala nad tým, prečo ja som vlastne sama- možno je to tým že mi príroda nenažičila veľa krásy, ale za to mi dopriala fúru špekov, možno tým, že mám príšernú povahu a hubu rýchlejšiu ako rozum,k tomu kopec problémov, komplikovanú rodinu a takto môžem do rána, že čo všetko je so mnou v neporiadku. Ako som naskakovala na rylo (zem tvrdá jak hovado- bola som v tej chvíli vďačná za tie kilá, čo ho zatlačili do zeme) som si uvedomila prečo to vlastne robím ja a nie ten človek, čo už od pondelka sľubuje, že to urobí a samozrejme nespravil a v tom som prišla na dôvod prečo som vlastne sama.

Pointa: Som náročná, to je môj problém- aj popri neatraktívnom vzhľade, jebnutej povahe a tom siahodlhom zozname mojich neduhov a nedostatkov som náročná. Za tie roky som prišla na to,že veriť sa nedá nikomu, len sebe, čo si neurobíš sám- nebude poriadne, neznášam keď mi ľudia do vecí hovoria a som výnimočne rada že moje dieťa môžem vychovať po svojom a nikto mi do toho nerepce (teda repce ale je mi to jedno). Nájsť chlapa, čo vie aj niečo urobiť a dodrží slovo je takmer nemožné, teda existujú, sama ich niekoľko poznám, ale buď sú rodina (pozdravujem ťa bratranec), sú ženatí a tým pádom dali prednosť ženám ktoré nemajú toľko neduhov ako ja (nikomu nič nevyčítam- dokonale chápem)

Záver: nie vo víne je pravda, ale pri rýli a ďakujem lenivému frajerovi mojej sestry, (áno má typ a vždy rovnaký) že je sľubotechna a "doprial" mi toto vytriezvenie a keď sa vráti (odišiel o 13.00 a povedal že bude za hodinu naspäť a ešte nie je- bolo niečo po 19.00) tak mu zajebem to rylo medzi oči.

Kto dočítal až sem, si zaslúži čokoládu, alebo pivo, prípadne oboje. Lúčim sa idem rylovať ďalej, lebo popri sedení máachcú zožrať komáre. Rylu zdar priatelia

PS: bežne (už) nerozprávam vulgárne, ale nejak takto to znelo v mojej hlave.

PS2: fyzicky som frajerovi mojej sestry neublížila, ale dosť som kričala po ňom

Tento citový výlev je môj názor, či postreh a nemám potrebu, aby sa s ním každý stotožnil, či súhlasil a je mi totálne jedno, čo si o mne ľudia myslia- ak by nebolo tak ani nevychádzam z domu. Tento "blog" vznikol na základe pozitívnych ohlasov mojich priateľov na fajsbooku po zverejnení tohto statusu a už ich nechcem viac zahlcovať mojimi citovými výlevmi, lebo ich mám veľmi často a celkom mi to pomohlo vyčistiť hlavu, keď som to vypustila von, tak prosím nebudte na mňa zlí. Ďakovala