Potreba náboženstva?

Vždy ma fascinovali rozdiely v myslení určitých skupín ľudí. Prečo majú niektorí potrebu angažovať do svojho života nadprirodzené, duchovné veci a niektorí nie? Potreba žiť v nejakom imaginárnom svete sa s ľudstvom vezie už "zopár" rokov. Aj v dnešnej modernej spoločnosti je stále enormné množstvo až fanatických veriacich. Je skutočne v dobe informácii a možnosti osobného rozvoja vlastnou cestou niečo také potrebné?

Nie sú náboženstvá len nejakým únikom z reality, podobne ako iné drogy? Áno, aj na náboženstve je možné byť závislý a podmieňovať mu celé svoje bytie. Má to byť nejaká nádej, že keď som v tomto svete evidentne zlyhal, čaká ma ešte nejaký ďalší? Dá sa náboženstvo považovať za určitú kompenzáciu neúspechu? Pre niekoho určite. Väčšina náboženstiev je priamo zameraná proti úspechu, proti užívaní života a individualizmu. Skrývajú ľudia svoj neúspech práve za toto? "Nepotrebujem a ani nechcem byť úspešný, mne stačí žiť podľa desatora." Ale vznikol tento názor hneď na začiatku alebo až vplyvom životných udalostí?

Ďalšiu skupinu tvoria tzv. veriaci z donútenia. A síce ľudia ktorí nemali možnosť slobodnej voľby a tak si už v detstve museli prejsť určitými náboženskými rituálmi, ktoré vo svojom veku nemohli nijako ovplyvniť. Budujú si tým vysokí cirkevní hodnostári svoju vlastnú armádu nemysliacich poskokov a tým relatívne ďalšie zisky v budúcnosti? Časť z nich v dospelosti dokáže uniknúť tomuto vplyvu a vydajú sa vlastnou cestou poznávania a empirického rozhodovania, no časť tieto názory akceptuje a prijme za svoje. Rozhodli za nich iní ľudia. Toto dedenie názorov a náboženstiev z generácie na generáciu stále funguje a ja sa pýtam: Je to skutočne dobré? Nepotláča to individualitu v každom z nás? Koľko mohlo byť úspešných ľudí keby sa v rannom veku nenechali zmanipulovať a nevybrali sa cestou slepej poslušnosti a života v imaginárnom svete miesto toho skutočného?

Nesnažím sa dehonestovať žiadne náboženstvo, zameriavam sa na náboženstvá ako celok a ich význam v dnešnej modernej spoločnosti. Napriek tomu mám pocit že táto potreba je priam nezmyselná a vychádza z histórie, kde takýmto štýlom cirkvi manipulovali s prostým obyvateľstvom, a deje sa to dodnes. Sú to ultimátne zbrane na manipuláciu myslenia ľudí v prospech predstaviteľov tích konkrétnych náboženstiev.

A v čo teda verím ja? Moje presvedčenie sa nezlučuje skoro s žiadnym "populárnym" náboženstvom a tak si razím svoju vlastnú cestu na základe empirických skúseností. S obľubou tomu hovorím Individualizmus. Potreba stále sa vzdelávať v rôznych smeroch, naplno rozvíjať kritické myslenie a spraviť si tak vlastný názor na úplne každý aspekt života, neprebrať len zaužívané názory rotujúce v spoločnosti po stáročia.