Vox populi - Zmysel života

Čo dáva Vašemu životu zmysel?

Boh? Láska? Rodina? Peniaze? Práca? Sex? Hotel? Trivago! (pozn. autora: Požiadať o mzdu za reklamu. )

Možno máte svoj vlastný osobný dôvod, prečo práve ten Váš život má zmysel. Alebo možno veríte, že ste boli stvorený s určitou esenciou bytia, zmyslom, ktorý Vám dal Boh. Alebo azda veríte, že Vám zmysel života odhalí tento článok? Určite nie. To ste potom viac naivný ako Vaša mama, keď ste jej povedali, že idete spať k Ivane, ale v skutočnosti ste sa išli páriť na diskotéku. Nejedna išla vonku sama a vrátila sa ako mama.

Nikto Vám nemá za zlé, že chcete aby Váš život mal zmysel. Pocit zmyslu života je niečo po čom všetci túžime, ba dokonca potrebujeme. Človek vynaloží enormné množstvo úsilia a energie hľadaním zmyslu života prostredníctvom rôznych prostriedkov ako náboženstvo, boj za sociálnu spravodlivosť alebo 14 hodinovým maratónom hraním The Sims s nádejou, že tentokrát to vyjde a dosiahnete, čo chcete/ to, čo chce ona ale Vaša postavička Vám napokon aj tak zomrie. (pozn. autora: Odpočívaj v pokoji, Ezechiev.)

Čo však, keď žiadna z týchto vecí vlastne ani žiadny zmysel nemá, a ani nemá mať? Čo, keď jediným zmyslom života je len jeho najprimitívnejšia verzia, v podobe zachovania genetického kódu? Čo, keď žijeme len vo svete, ktorý nám je pretiahnutí pred oči aby sme nevideli pravdu?

Ľudia pridelili životu zmysel. Kto z nás by chcel žiť, ak by jediným údelom bytia bola len smrť? Pár špekulantov by sa našlo, tak či onak ale podstatná väčšina by sa však zriekla takéhoto života. Nezmyselného. Čo by ste spravili, ak by Vám povedali, že všetko, čo robíte, v čo veríte zmysel nemá?

Čo je teda ten zmysel života?

Zmysel života je všetko to kvôli čomu ste ešte nespáchali samovraždu.

Teda zmysel život je vecou subjektívnou. Niektorí z nás veria ešte v osud a pod. Iróniou tohto tvrdenia je už len to, že keď prechádzate cez cestu, tak sa pozriete na obidve strany. Prečo? Ak je nám osud údajne predurčený, tak niet sa čoho báť, nie? Ak je Vašim osudom aby Vás zrazil nejaký chalanisko menom Milan na ocinovom novom BMW v 150km/h jazde v obci, tak to musíte s radosťou a pokorou prijať. Váš osud by bol jednoducho naplnený. Alebo takýto osud sa Vám nepáči? Komu by sa aj páčilo zalietať si na prechode pre chodcov a dopadnúť na príjemné rozpálený asfalt v týchto letných dňoch.

V konečnom dôsledku všetko na čom pracujete, v čo veríte, Vaša snaha a energia vložená do života, je vlastne irelevantná. Ak zomriete, tak budete mŕtvi. (pozn. autora: To dáva zmysel, že?) Nič z toho si nevezmete do hrobu a v tej chvíli Vás pravdepodobne nič nebude zaujímať a trápiť. Uložia Vás pekne oblečeného do krabice z borovicového dreva, zložia Vás 2 metre do zeme určenej, priestoru 3x3m. Paradoxne na Vašu krabičku nahádžu pôdu a kamene so slovami:"Nech mu je zem ľahká." Irónia, že? Myslím, že proces rozkladu tela, ako sa Vám mozog zmení na šťavnatý koláč pre červov a iné parazity, a pečeň sa skvapalní a to všetko bude trvať do tej doby, kým sa Vám nerozložia kosti, Vám rozoberať nemusím. Dúfam, že sa nebudete smiať na pohreboch, lebo jedného dňa to čaká aj Vás. A keď budete mať to šťastie a budete môcť sa pozrieť smrti do očí jediné, čo Vás bude trápiť je len otázka:"Bude vôbec niekoho trápiť moja neprítomnosť na tomto svete?"

Pre tých, čo sa správajú nie príliš hodným spôsobom a majú strach, že raz im nikto nepríde, ani pľuvnúť na hrob. Nezúfajte. Na každého z nás sa raz zabudne.

Ak ste sa dočítali až sem, určite spochybňujete tento "blog", tí rozumnejší to už dávno zavreli. Cieľom tohto článku a článkov do budúcna bude rozoberať kontroverzné témy rôzneho typu, poskytnutie autorových myšlienok (pozn. autora: Áno som autor a môžem byť natoľko sprostý a oslovovať sa v 3. osobe.) prepojených s tupým humorom, iróniou a sarkazmom. Úlohou tohto článku nemá byť poskytnutie odpovedí a morálne správneho a inteligentného hľadiska. Ale vytvorenie ďalších otázok, pri ktorých sa zastavíte a zamyslíte sa, keď Vám to umožňuje mozgová kapacita samozrejme (pozn. autora: Ak mi viete poskytnúť najvhodnejšie morálne hľadisko na rôzne témy posielajte mi ich na e-mailovú adresu "[email protected]" ). Hlavnou úlohou je teda vytvoriť debatu a poskytnúť rôzne názory na danú tému. Hovorí o tom už aj názov, pre tých menej zdatnejších "Vox populi=hlas ľudu". Tento hlas nemá byť hlas autora, ale práve naopak. Váš hlas. Nebudeme si klamať. Pravda je subjektívna. Z času na čas sa človek potkne o pravdu toho druhého, ale najčastejšie vstane a ide ďalej. Aj napriek tomu očakávam Vaše názory, pripomienky aj urážky a budem na nich s radosťou odpovedať! (pozn. autora: Pardón, autor bude na nich s radosťou odpovedať.)

Podľa príručky blogera by mal bloger vyčerpať tému a nie čitateľov. Autorovi zostáva len veriť, že sa mu to jeho dielom podarilo a dostatočne pokryl bodmi článku rôzne argumentácie.