Čo je to grooming?

Téma sexuálneho násilia na deťoch je bohužiaľ stále aktuálna. K tejto téme určite patrí aj pojem "grooming". Čo je grooming? Ako sa k tomu ako rodič postaviť?

Pre výraz grooming v Slovenčine zatiaľ nemáme ekvivalent. Jedná sa o pestovanie si vzťahu a budovanie dôvery medzi sexuálnym predátorom a jeho obeťou. Najčastejšie groomingu podliehajú deti, obeťami sa však môžu stať aj dospelí. Ako vyzerá grooming v praxi?

Predátor si najskôr či už fyzicky, prípadne na internete vyhliadne obeť a začne o ňu prejavovať záujem, ktorý sa zo začiatku môže javiť ako neškodný. V prípade detí si nezriedka predátor najskôr vytvorí vzťah s jeho najbližšími - rodičmi. Môže to byť známy rodičov, ktorý sa z času na čas ponúkne, že im s niečim pomôže. Ponúkne pomoc s nákupom, zaujíma sa o rodičov, pýta sa na dieťa. Rovnako to môže byť dospelý, ktorého dieťa prirodzene považuje za vzor/autoritu, t.j. učiteľ, rodinný príslušník, rodinný známy, vedúci v tábore, obľúbený umelec, či youtuber.

Následne predátor iniciuje kontakt priamo s obeťou, prípadne dieťa osloví prostredníctvom sociálnych sietí. Snaží sa v dieťati vyvolať pocit výnimočnosti, napr: "Rozumieme si spolu. Rozumieš mi lepšie ako iní ľudia. Si výnimočný/á , máš talent, si krajší/ia ako tvoji rovesníci, si veľmi vyspelý/á na svoj vek." atď. Predátor dokonca môže dieťa začať podporovať v jeho záujmoch, pomáhať mu s úlohami, dať dieťaťu občas peniaze, kúpiť mu darček, ktorý by mu rodičia bežne nekúpili. Týmto správaním si predátor vytvára priestor pre ďalší krok.

Nasleduje izolácia. Predátor sa snaží vytvoriť situáciu, kde by mohol byť s obeťou sám. Pozýva dieťa von, prípadne na výlety bez dozoru rodiča. Ak má predátor dobrý vzťah s rodičmi a má napríklad aj vlastnú rodinu (navonok sa javí neškodne) ,može dieťa pozvať so súhlasom rodičov aj k sebe domov na prespanie.

Na rad prichádza normalizácia sexuálneho správania. Predátor dostáva dieťa do situácií, kde je nahota akceptovateľná, napríklad plaváreň, šatňa, spoločné sprchy v telocvičniach. Nemusí to samozrejme vždy prebiehať presne takto. Môže to začať navonok nevinnými dotykmi, ktoré si dieťa nespája s ničím sexuálnym, no predátor áno. Pohladenie po vlasoch, ruka cez rameno, šteklenie... Dieťa sa stane menej ostražitým a dotyky zo strany predátora vníma ako niečo prirodzené. Následne predátor môže v dieťati vzbudiť prirodzenú zvedavosť o sexualitu. Začne viesť rozhovor na túto tému, ukáže dieťaťu pornografický materiál, prípadne prejde priamo na sexuálne dotyky. Samozrejme toto všetko dieťaťu opíše ako normálne a prirodzené, pretože všetci to tak robia.

Nikomu to nepovedz, lebo... Posledným krokom groomingu je vyvolanie pocitu viny, prípadne hanby u obete. "Aj tak ti nikto neuverí, nič sa vlastne nestalo, sám/a si to chcel/a, mysleli by si, že si blázon, nikto by nám nerozumel, mali by sme obaja z toho problémy, ak to povieš, ublížim si/tebe/tvojej rodine..." Dieťa je mnohokrát zmanipulované do takej miery, že aj po odhalení zneužívania okolím sa násilníka zastáva a tento vzťah vníma ako plnohodnotný partnerský vzťah.

Čo robiť ako rodič? Určite sa nedá predchádzať všetkému zlu vo vesmíre a izolovať dieťa od akýchkoľvek negatívnych situácií, no ako rodič ho môžeme na ne aspoň vrámci možností pripraviť.

Základom je:

1) Budovať si vzájomnú dôveru. Dodržiavať to, čo dieťaťu sľúbime, tým pádom ísť ako príklad. Dieťa vie, že ak niečo povieme, platí to, a to isté sa vyžaduje od neho. Taktiež je dobré viesť dieťa k úprimnosti, t.j. priznať sa keď spraví chybu a snažiť sa ju napraviť, pripustiť si, že niečo sa mi nepodarilo, niečo sa mi nepáči.

2) Otvorene komunikovať o všetkom primerane k veku dieťaťa. Čo sa týka sexuálnej výchovy a medziľudských vzťahov, netreba sa ako rodič spoliehať iba na školu, internet a okolie. Ak sa o týchto témach hanbíte rozprávať vy, ako dospelí, čo si má dieťa myslieť ,keď vidí nevhodné správanie v okolí, poprípade sa priamo jemu niečo také deje.

3) Pýtať sa na záujmy dieťaťa, jeho ciele, na vzťahy, kamarátov, na to, čo sleduje na internete, kto sú jeho vzory a prečo.

Ako bolo spomenuté vyššie, nedá sa predchádzať všetkému zlu, ale môžeme tých najzraniteľnejších spomedzi nás na určité situácie pripraviť, aby mali pocit, že sa na dospelých dá spoľahnúť a môžu sa nám zdôveriť.