Vojna, ktorú nevidíme

Vojna v nás ľuďoch. Vojny medzi nami a proti sebe samým.

Úprimne, po prečítaní zadania na napísanie investigatívneho blogu na tému Vojna, ktorú nevidíme, som si povedala, že upf..toto nie je aboslútne nič pre mňa, nakoľko politická situácia je mi na kilometre vzdialená, či už tá domáca alebo zahraničná. Áno ja viem, nakoľko mám 22 rokov a nezáujem o politiku na SR je určite veľmi zlý, predsa len keď som sa trochu hlbšie zamyslela nad touto problematikou, ,,jedna" vojna mi na um vzišla.

Už z podnadpisu možno vyčítať aký smer bude naberať môj dnešný článok. Rozhodla som sa v tomto článku venovať nám ľuďom, našim pocitom, tomu ako nevieme a nechceme vyjadriť emócie, ktoré v každom z nás prebývajú a ako nám každodenne pomaly, ale isto ničia životy. Síce by to možno nikto z môjho okolia na mňa nepovedal, lebo pôsobím ako profesionálny mám-na-háku človek, ktorý nič nerieši a nič ho netrápi, opak je pravdou. Veď to asi poznáte a určite vo svojom okolí každý z vás má takého človeka, ktorý sa tvári, že je všetko na 100% a nepotrebuje pomoc druhých, ale vo vnútri je to malé stratené ustráchané dieťa, ktoré nevie akým smerom sa má vydať.

Prečo sme my ľudia takí chamtiví a sebeckí ? Prečo si svoje pocity nechávame len pre seba ? Aha áno, bojíme sa odmietnutia, to je to, čo nás všetkých brzdí v tom, aby sme sa vyjadrili jednoznačne a zrozumiteľne. Bojíme sa ukázať našu zraniteľnosť pred druhými, a prečo je to vlastne tak ? Prečo by mala byť zraniteľnosť znakom slaboty ? Práve naopak, naša zraniteľnosť by z nás mala formovať silnejších jedincov. Žiaľ, od čias kedy sa ľudia reálne stretávali za účelom, aby sa medzi sebou porozprávali a vyriešili medzi sebou vzájomné či jednostranné konflikty, pretieklo už veľa vody a my sme sa stali pohodlnejšími . Doba napredovala v technike, ale v našich životoch ako keby zastavila. Z bežných rozhovorov medzi štyrmi očami sa stali SMS správy, čí správy na mobilných aplikáciach. Úprimné úsmevy na našich tvárach nahradila široká škála emotikonov, ktorými perfektne dokážeme zamaskovať náš strach, trápenie, bolesť, či iné komplikácie vyskytujúce sa v našich životoch. Jednoducho, nechceme, aby druhí na nás poznali, že nás niečo trápi a my nie sme takí perfektní, ako sa na internete zdá. A presne toto je ten bod, toto je tá vojna, ktorú nevidíme alebo nechceme vidieť ani my sami. Vedieme vojny v sebe samých, proti svojim pocitom a potom aj proti druhým ľuďom. Zvádzame boje vo svojom vnútri a spôsobujeme si tým bolesť a kladieme si otázky, prečo nie sme dostatočné dobrí, čo nám chýba ? Prečo nás druhí neberú takých akí sme ?

Pri pomyslení, že nie sme dobrí pre niekoho druhého v nás vyvoláva pocity úzkosti. Mali by sme si však uvedomiť, že keď nás nevie oceniť niekto od koho to očakávame, nie je chyba v nás a my sme svojim bytím postačujúci, naopak ten kto nás odmieta, nie je dostatočnou spoločnosťou pre nás, a tým pádom si zaslúžime viac. Nie je však pre každého z nás také ľahké to previesť do praxe ako si to povedať pre seba. Častokrát chceme odpovede na otázky, ktoré však ani nevyslovíme, lebo sa bojíme odpovede. Bojíme sa, že odpoveď, ktorú dostaneme nebude taká akú by sme očakaváli. Je to síce zraňujúce, ale treba si uvedomiť, že tá odpoveď nám má niečo povedaťc o dotyčnom človeku a jeho pocitom k našej osobnosti. Nemôžeme sa páčiť každému, a preto je veľmi dôležité, aby sme sa v prvom rade páčili sami sebe. Odísť od človeka alebo prerušiť kontakty s rodinou či blízkymi priateľmi, ktorí nevidia našu hodnotu je veľmi ťažké, no v konečnom dôsledku keď to urobíme, je to oslobudzujúce. Voľná myseľ, žiadne pocity úzkosti, žiadne porovnávanie sa s druhými. Postupne ako nesprávni ľudia začnú odchádzať z našich životov, začnú prichádzať tí, ktorí nás budú mať radi takých akí v skutočnosti sme. Nedokonalí, smutní. vystresovaní, šťastní,uplakaní, a vtedy príde ten najdôležitejší moment, kedy si MY SAMI uvedomíme akú hodnotu v skutočnosti máme a prekonáme, tú vojnu, ktorí ostatní nevideli a my sme ju síce cítili veľmi intenzívne, ale vidieť sme ju odmietali. Je krásne, keď človek vie a je ochotný pre druhých urobiť čokoľvek, ale je omnoho dôležitejšie poznať svoje hranice a milovať sám seba.