URBEX: Opustený rakúsky konvikt

Jeden večer som zahliadla niekoľko fotografií z tohto miesta a ihneď som vedela, že ho "potrebujem" vidieť na vlastné oči. O pár dní na to, sme si s priateľmi naplánovali výlet. Budova je vo veľmi blízkom susedstve s rodinnými domami a preto vstup musel byť rýchly a čo najmenej nápadný. Nakoniec sme tu strávili niekoľko hodín a naše urbexové a fotografické zmysly dostali presne to čo potrebovali. Ale poďme už na príbeh...

Kongregácia sestier sv. Hedvigy od najčistejšej Panny a Matky Božej Márie bola založená 14. 6. 1859 v poľskej Vroclavi. V tento deň boli prijaté prvé 4 sestry, ktoré zložili svoj rehoľný sľub. Jej zakladateľom je vroclavský kanonik Robert Spiske. Jeho vnímavé a otvorené srdce si povšimlo ľudskej fyzickej i duševnej biedy a jeho vysoký ideál pomoci ľudom, hlavne sirotám, starým a chorým, chcel realizovať práve pod patronátom sv. Hedvigy. Rozrastajúce sa spoločenstvo bolo ale časom nútené opustiť svoju vlasť a v nasledujúcich rokoch sa rozširovalo aj za hranice Sliezka. No a od roku 1946 začala kongregácia pôsobiť aj v Rakúsku.

Pod rukami vojvodkyne Žofie Chotkovej sa na počiatku 20. storočia položil základný stavebný kameň a o necelé 3 roky bola táto budova slávnostne otvorená. Krátko na to padla vojvodkyňa za obeť so svojím manželom, nasledovníkom trónu arcivojvodom Františkom Ferdinandom d’Este, fatálnemu atentátu v Sarajeve.

Starostlivosť sa tu dostávala hlavne menej majetným a chorým ľudom. Počas prvej svetovej vojny sa muselo uvoľniť a vyčleniť miesto aj raneným vojakom. Neskôr v medzivojnovom období sa budova navrátila k svojmu pôvodnému účelu. No s príchodom druhej svetovej vojny NSDAP premenila budovu na dievčenský domov. Bolo tu cca 60 - 70 dievčat, ktoré chodili do školy alebo pracovali ako opatrovateľky. Po príchode ruských vojsk so svojim osadenstvom Nemci rýchlo utiekli. Rusi budovu úplne zabavili a urobili z nej vojenskú nemocnicu pre svojich vojakov. Vďaka úsiliu viedenského arcibiskupa a miestneho predstaveného sa okupanti v 46-tom definitívne stiahli. Avšak z budovy zostala len ruina. Čo so sebou nezobrali alebo nezničili Rusi, nakoniec rozobrali dedinčania na prilepšenie vo svojich biednych časoch. Každopádne v budove nezostal kameň na kameni... prázdna ruina bez okien aj dverí.

A tu sa dostávame na začiatok ku kongregácii sestier sv. Hedvigy. Ako som už spomínala kultúrne a politické nepokoje doviedli sestry z južnej Moravy do Rakúska. Arcidiecéza vo Viedni im poskytla túto budovu. Po príchode sestier v povojnových časoch sa s pomocou miestnych ľudí podarilo, v relatívne krátkom čase, spraviť budovu opäť plne obývateľnou. Následne prevzali prvých viac ako 10 dievčat z viedenskej sociálnej starostlivosti a neskôr k nim putovali desiatky ďalších chlapcov i dievčat. Tento detský domov tu fungoval niekoľko desaťročí. Neskôr z dôvodu nedostatku sestier bola nakoniec táto budova kongregáciou definitívne opustená a už vyše 10 rokov chátra. Jej kaplnka, ale stále slúži miestnym obyvateľom na príležitostné omše.

V súčasnej dobe sa ombudsmani na ochranu obetí v prípadoch zneužívania či týrania detí cirkevnými hodnostármi na celom svete zaoberajú množstvom prípadov. Aj toto miesto je jedným z mnohých kde sa používali „zaujímavé výchovné praktiky“. Po dlhých rokoch sa rozhodol prehovoriť muž, ktorý tu ako malé dieťa strávil celé dva roky. Zažil si toho veľa. Výsledkom boli v neskoršom veku depresie, alkoholizmus aj pokusy o samovraždu. Je jedným z mnohých, ktorí sa snažia dovolať spravodlivosti. Niekoľko málo obetí sa svojho odškodnenia dočká, no cirkevní hodnostári zostávajú nepotrestaní...

Viac fotografií nájdete v tomto albume. Iné fotografie z rôznych opustených miest nielen na Slovensku, ale aj zo sveta nájdete na FB stránke projektu The Valkyrie Urban Exploration.