Čo sa dá očakávať od projektu Erasmus+ študijneho pobytu ?
Pre väčšie pochopenie sa to pokúsim vysvetliť.
Pred príchodom? Žiadne očakávania. Vždy lepšie než prehnané a čo príde je len bonus. Prvé dni? Hostel (Endla 4) pre 64ľudí – na jednej chodbe so spoločnou miestnosťou a kuchyňou.
Ľudia z rôznych krajín , rôznych kultúr majú spolu tráviť pár mesiacov a rešpektovať sa navzájom. Ide tu o rešpekt, nie o ako to povedať „nezvyk na ich zvyky“ , naučiť sa dá toho priveľa. Väčšina hostelov je na klasický spôsob buniek po 2ľudí v izbe, dve izby v bunke, spoločná kuchyňa a kúpeľňa – samozrejme aj lacnejšie – Academic Hostel pár metrov od školy (210€/mesiac v bunke po dvoch myslím), ďalší ďalej od centra - (Karu – 130€/mesiac za miesto v trojmiestnej izbe, 180€/mesiac v dvojmiestnej – ževraj tam je ticho a strašidelne – jeden názor), taktiež pri prenájme bytu sú ceny nižšie než 200€ , záleží na lokalite. Endla po týchto dvoch mesiacoch je hostel pre „ľudí čo majú radi ľudí“ taktiež sa to dá nazvať aj pre „sociálnych párty ľudí“). Možno z toho dôvodu ich pár už odišlo so slovami „ je tu moc hluk“.
Pri varení/zohrievaní/pripravovaní jedla nie si sám, ráno sa biješ kvôli jednej z dvoch variech na prevracanie lacných vajíčok s cibuľou ,na obed počúvaš tucet Španielov (sú zvyknutí jesť v presné hodiny, taktiež „take a nap“ resp. si ísť pospať na hodinku presne v rovnaký čas) ako po sebe kričia rozprávajú sa (vďaka počúvaní punkovej muziky mi to nerobí problém, len ich hodnotím ,kto má viac na speváka), na večer popri jedení počúvaš rôzne jazyky, výkriky, smiech proste situácie kvôli ktorým si si vybral hostel so spoločnými priestormi. Zo začiatku zoznamovanie sa s toľkými naraz v jednej miestnosti vyzerá ako slovenský spôsob privítania návštevy (až na to, že neznesú toľko ako sme my zvyknutí zametať).
Taktiež je trochu rozdiel v cene hostela oproti ostatným - 240€/mesiac/v dvojmiestnej izbe, prípadne 420€/mesiac/jednomiestna.
V porovnaní s mesačným grantom – 420€ na mesiac pre slovenského študenta a vyššie ceny potravín (hlavne študentských pohonných hmôt) trošku risk. Ale riskovať sa vždy oplatí, vždy z toho vyjde zisk alebo ponaučenie. Alebo ryža a cestoviny 4x za týždeň v tomto prípade.
Späť k ľuďom... aj napriek rozdielu v kultúre , vyšších decibeloch v rozprávaní sú tu všetci kvôli rovnakému cieľu. Podľa mňa a pre mňa to nie je štúdium na prvom mieste. Ohľadom štúdia , neporovnateľné so Slovenským.
Fínsko má myslím najlepší výučbový systém na svete – kladú dôraz na chápanie predmetu/výučby, nie na nabiflenie sa a prelezenie na E aj keď o tom nič za hodinu po skúške nevieš.. who cares.
Estónsko sa Fínsku za neuveriteľne krátky čas priblížilo. Vybavenie školy? (Tallinn University of Technology) – ako v o filme. Človek by tu dobrovoľne trávil čas aj keby sa tu nemusel učiť – chill zóny a odhlučnené učebné miestnosti na každom rohu, vybavenie na úplne inej úrovni, štvorposchodová knižnica, športové centrum o veľkosti Trnavského futbalového štadióna ale hlavne prístup ku študentom, ako k takým, ktorí po vyštudovaní majú prispieť niečo viac pre krajinu(nie byť len „peniaze“ od EÚ), takže nie je dôvod odtiaľto utekať.
Smutný fakt, že pár zapísaných jazykových kurzov ti všetky zrušia kvôli nízkej účasti až na Estónčinu (tú som si zrušil sám). Pre príklad ... slovo „jää“ znamená ľad ... slovo „jääää“ doba ľadová., WTF? Po prvom cvičení som prehodnotil, že nemá zmysel strácať ani 3 hodiny týždenne pre jazyk, ktorý sa používa len v jednej krajine a nedáva zmysel .Môj názor, záleží na tom ako si kto určuje priority. Pár názorov bolo typu – „keď tu budem pol roka tak sa pokúsim o nejakú konverzáciu s domácimi“. Ja si vystačím s pozdravom „Tere!“ Po ňom prepínam na angličtinu – ktorá tu tiež väčšine starších ľudí nejde na chuť, prečo by aj , druhý jazyk tu je Ruština, po páde cárskeho Ruska vyhlásilo Estónsko nezávislosť v roku 1918. Bolo to dávno, no napriek tomu, že v krajine stále žije okolo 30% Rusov a v Tallinne ževraj až 50% , severský sused je Fínsko, nebol dôvod moc rozširovať anglický jazyk.
O Rusoch sa tu nerozpráva nahlas, radšej, nikto nechce nepríjemnosti, nemajú ich tu domáci moc v láske.
Medzi hlavné ciele študijného pobytu patria - ľudia, priateľstvá, príbehy, názory, kultúry a porozumenie. Taktiež záleží na uhle pohľadu. Niekto si môže odniesť vynikajúce výsledky zo školy, kopec kamarátstiev, zážitkov – tak prečo nie všetko v jednom? Väčšina je tu kvôli rovnakému cieľu – splniť toto všetko najviac ako sa dá. Nevýhody žiadne. Aspoň pre mňa. Za prvé dva mesiace som spoznal asi celý hostel a kopec ďalších ľudí k tomu. Teraz si neviem predstaviť fakt, že začiatkom mája sa mám vrátiť na Slovensko (či domov?) 3mesiace je krátka doba pre Erasmus, neradím ísť robiť praktickú časť Bakalárskej práce ak ste niekto, kto má rád nových ľudí, je to zlý pocit vedieť, že tu budú o mesiac viac a ty len budeš pozerať so smutnými očami na ich insta story. Lámanie hlavy príde v máji.
Pri včerajšom (25.3) posedení v spoločenskej miestnosti a rozhovore a príbehu Špeniela „ keď som prišiel po minulom semestri na pár týždňov domov , matka mi povedala, že som kompletne iný človek“. Viac k tomu nepovedal, každý pri stole to pochopil (myslené v dobrom).
Každý, kto chce ísť na študijný pobyt by si mal odtiaľ odniesť niečo čo dospeje k rovnakým slovám jeho rodičov, kamarátov. Či už to je rešpektovanie zvykov rôznych národností , rozhľad v novej krajine, prekonávanie strachu z niečoho nového, postaranie sa sám o seba a aj týmto spôsobom človek dospieva. Nie je to ako keď študuješ v rovnakej krajine ale inom meste a bývaš na internáte. Stále si skoro rovnaký človek, ktorý sa stretáva so skoro rovnakými ľuďmi.
Len málokto vyhľadáva zmenu. Zmeny sú super, ako sa hovorí „zmena je život“ , len prevažne je priveľmi ťažká, namáhavá a väčšina ľudí sa radšej uchyluje k stereotypu, či už zo strachu, lenivosti , je preto mnoho výhovoriek. Zmena patrí k životu, možno sa neskôr oľutuje, ale určite menej než možnosť "neochutnať viac než jedno ovocie".
Z tohto článku si zober čo chceš, čo sa ti páči , každý má svoj názor, ktorý by mal byť rešpektovaný , za názory sa už nespúšťa gilotína, nehádže sa lano cez drevený trám alebo sa nejde do väzenia, preto ho nikomu neberiem.
Pokus o vysvetlenie by bol. No nie je dokonalý a ani nikdy nebude. Môžeš si hovoriť, že to je len „štúdium a bývanie v zahraničí“ no nikdy to nikto poriadne nepochopí dokým to sám nezažije(oplatí sa to zažiť, ak chceš v krátkom čase poriadne vyletieť zo svojej klietky). A ak k tomu príde, nedá sa to úplne vysvetliť. Niektoré veci sa proste nedajú.
Až ten ďalší blog bude o Slovenskej noci v Tallinne a nielen o tom, predsa to bol len jeden deň z týždňa.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Marek Kovár (dva) přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.