Pre každé "priemerného asociála"

Každý z nás si určite prešiel obdobím alebo udalosťou, ktorá ho takpovediac "vyčlenila" z kolektívu. Iný názor, iný pohľad na vec alebo jednoducho nesúhlas s väčšinou. Či už bol náš názor správny alebo nie, nevedeli sme sa ho len tak vzdať lebo nám prišiel ako ten pravdivý. A preto sme ho aj vyjadrili. V dnešnej dobe je to jednoduché a myslím si, že aj potrebné.

Na základnej škole v siedmej triede prišla moja prvá "udalosť". Teda aspoň prvá, ktorú si dostatočne dobre pamätám. Učiteľ sa spýtal triedy, či je možné aby ľudia prestali medzi sebou bojovať. Samozrejme, väčšina spolužiakov hneď odpovedala áno, pretože to je očakávaná odpoveď, no nie? Chvíľu som o tom uvažoval a povedal nie. Nasledovala otázka prečo. "Pretože sme spolu bojovali odkedy sme na tomto svete." Usmial sa na mňa a povedal, že mám pravdu.

Od toho okamihu som začal uvažovať inak. Svojím vlastným skeptickým spôsobom som sa často pýtal na veci, ktoré boli spoločnosťou dané. No ako to už býva, názor asociála je často prehliadaný a "nepodstatný". No nemusí to tak byť.

Verím tomu, že ľudia sú schopní dobrých vecí. No zároveň verím, že na svete je viac zla ako dobra a to práve vďaka nám. Je len prirodzené, že chceme viac, každý z nás má niečo, čoho sa len tak nevzdá a bude za to bojovať. No pýtam sa, stojí to za to, že tým ublížime inej osobe? Že to, čo by nás možno ukrátilo o pár drobných spravíme aj napriek tomu, že niekto bude trpieť? Toto sú otázky, ktorými sa zaoberám každý deň a myslím si, že sú dostatočne dôležité na to aby som sa s nimi podelil. Nie som typ osoby, ktorá verí v nápravu ľudstva. Som osoba, ktorá sa snaží pochopiť prečo sa to vlastne deje, vypísať sa z každodenných pocitov, poprípade sa zabaviť na ľudskej hlúposti. Je to len jedna z vecí, ktoré chcem rozobrať alebo niekomu o nich povedať.

Máš k tomu čo povedať? Budem rád ak sa vyjadríš a povieš mi k tomu svoj názor.