25.10.2017 16:29

Riders on the Storm (4.)

...bežali na pomoc svojmu kamarátovi. Gary chytil jednu nohu, Mason druhú, povolili ich a pustili. Joe sa celý ponoril...

Prvá časť

Keď sa Joe polhodinu nevracal, ostatným sa to zdalo byť podozrivé. Všetci traja sa zdvihli od stola a zamerili za ním na záchody. Ulička pred dverami s nápisom WC bola úzka a tak išli v rade za sebou. Prvý na záchody vošiel Gary. Zastavil vo dverách a chvíľu spracúval pohľad, ktorý sa mu naskytol. Poobzeral sa po miestnosti a potom sa opäť pozrel na Joea. Sám pre seba si povedal „hmmmm“ a uškrnul sa. Vošiel dnu a za ním sa nahrnuli Jason s Masonom. Obaja chytili okamžitý záchvat smiechu. Keď sa ukľudnili, začali Joea kriesiť namočenou záchodovou kefou. Po chvíli sa prebral, chvíľu sa spamätával a v momente keď bol ako tak pri zmysloch, pozviechal sa a vybral sa preč. Zamieril k stolu pri okne. Ostatní ho nasledovali a požadovali od neho vysvetlenie. Joe ich však ignoroval, išiel si priamo za vytúženou je***kou a nič ho nemohlo zastaviť.

Za stolom pri okne sedela skupinka ľudí a jeden po druhom postupne začali otáčať hlavy a všímať si Joea, ktorý sa s močom presiaknutými nohavicami zúrivo blížil k ich stolu.

Pristúpil k hrane stola, oprel sa rukami a nahol sa nad prísediacich. Prísnym pohľadom sa rad za radom pozrel na každého jedného a spýtal sa s alkoholickým prízvukom:

„Táááák, čo viete o tom, že si mám zaj**ať, hmmmm?“

Začal robiť druhé kolo s prísnym pohľadom, ale nedostal sa ani na tretieho človeka za stolom a už boli všetci preč.

Rozhodol sa teda preskúmať stôl a jeho okolie. Na vrchnej doske boli nejaké nápisy a rýpance, ale nič, čo by ho zaujímalo. Zohol sa a pozrel sa na spodok stola, nohy, podlahu, spodky stoličiek, nikde nič. Ešte sa poobzeral, či nezazrie znamenie, ale taktiež nič.

V tom dobehli ostatní a vypytovali sa ho čo stvára.

„Vš...všetko to bolo zby-bytočné... Všettko je stra-ratené...“. Vydal zúfalý povzdych a zvalil sa na stôl. Rozvalil sa naň tak, ako sa Ježiš rozvaľoval na kríži, ibaže horizontálne.

Gary, Jason a Mason si posadali okolo neho a už nemali trpezlivosť pýtať sa ho viac.

Joe prižmúril oči a zaostril na strop. Ladným rukopisom na ňom bola napísaná číslica 3 a za ňou šípka ukazujúca k baru.

„Aleluja!“ - zvolal, sústredil všetku svoju silu do brušných svalov, pružne sa vystrelil na nohy a s roztiahnutými rukami sa vydal k baru.

Došiel k nemu a sadol si na barovú stoličku, druhú z ľava. Usmial sa na barmanku. Rukou ukázal tri.

„Tri“ - slovne doprevádzal svoju ruku. K baru sa postavili aj Gary, Jason a Mason. Barmanka naliala tri poháriky ginu a položila ich pred Joea. Gary ich zobral, jeden dal Jasonovi, druhý Masonovi, tretí si nechal. Joe strhol hlavu:

„Heeeeej, to je moje!“

Načiahol sa za Garym, ale nevyvážil svoje telo v správnom pomere a zvalil sa na zem. Spolu s ním padla aj stolička, na ktorej sedel a taktiež sa mu podarilo stiahnúť na zem aj tretiu barovú stoličku z ľava. Tá sa po dopade zlomila, odpadol z nej podsedák.

Joe dopadol na zem chvíľu po tretej stoličke. Padol na pravý bok, natočený hlavou k rozbitej stoličke. Nemal v sebe sily aby sa zdvihol alebo čo i len natočil hlavu Garyho smerom a tak naňho iba zazrel očami:

„Pre-e-eklínam ťa, ty farize-e-ej!“. Gary sa uškrnul, Jason a Mason sa začali hystericky smiať.

Upriamenie pohľadu na Garyho vyčerpalo všetky Joeove sily a tak dokázal hľadieť len priamo pred seba, inak očami pohnúť nevládal. Pred ním sa nachádzal podsedák odpadnutý z tretej stoličky.

Na jeho okraji bolo ladným rukopisom napísané: „To, čo je na mestskom parku najkrajšie.“

Cesta z krčmy do parku trvá len tri minúty, Joe a spol to zvládli za desať.

Brána bola privretá, ale nie zamknutá. Ako vchádzali, Joe rozmýšľal, čo je na mestskom parku najkrajšie. Keď sa so Sharon pred siedmimi rokmi spoznali, čoskoro vytvorili zlatý pár, v ktorom obaja videli svet ružovo. Do parku chodili často, len tak posedieť na lavičke. Jej sa najviac páčilo jazero s leknami, ktorého brehy boli prepojené dreveným mostom. On sa ju snažil presvedčiť, že i keď je jazero krásne, najväčším pokladom v parku je 950 ročná sekvoja nachádzajúca sa priamo v jeho strede.

Joe kráčal parkom, zvyšok ho bez slova nasledoval. Najskôr dorazili k sekvoji. Joe ju obišiel, hľadal ďalšiu indíciu. Nenašiel.

„Jasné, ženská, musí mať pravdu...“ zamrmlal si sám pre seba.

Pokračovali smerom k jazeru. Fontána bola už takto neskoro vypnutá, chvalabohu. Joe sa prechádzal hore-dole po moste, obzeral zábradlie, potom sa prechádzal okolo jazera a pozeral na betónové „múriky“, ktoré ho obkolesovali. Nič. Je čas preskúmať spodok mosta. Ale ako?

Joe vyšiel na most, na jeho stred. Nahol sa cez zábradlie a pozerá dole. Zliezť a skočiť do vody nemôže, musí to vymyslieť inak.

Ostatní naňho pozerali a čakali čo spraví.

Chvíľu ešte pozeral dole, potom mu Gary poradil:

„Sprav netopiera!“

Mason s Jasonom začali skandovať a povzbudzovať ho.

Joe bol už rozhodnutý, že netopiera spraví, rozhodoval sa už len, či sa nohami zachytí o vrch alebo spod zábradlia. Keby o vrch, tak by nedovidel na spod mosta. Takže o spodok zábradlia.

Ľahol si na brucho, hlavu vopchal na kraj mosta tak, aby mal hlavu medzi piliermi zábradlia. Garymu začínalo byť jasné čo sa bude diať a začal sa smiať. Jason s Masonom nechápali, ale začali sa smiať tiež.

„Päť...“ - Joe sa začal pripravovať, „štyri...“ - skrčil ľavú nohu, „tri...“ - skrčil pravú nohu, „dva“ - rukami sa zvnútra chytil pilierov, „jedna...“ - hlboký nádych a odraz. Prudko vyletel dopredu, nohami sa zachytil o piliere. Zvyšok tela padal dole. Hlava narazila na hladinu, zašpliechala a ostala ponorená.

Mason s Jasonom pochopili prečo sa Gary začal smiať už predtým a všetci traja sa smiali ešte viac.

Telo sa mykalo, ruky špliechali, hlava bola stále pod hladinou. Nohy stále zakliesnené. Na hladinu vychádzalo čoraz viac bubliniek.

Hneď ako sa Gary, Jason a Mason trochu ukľudnili, bežali na pomoc svojmu kamarátovi. Gary chytil jednu nohu, Mason druhú, povolili ich a pustili. Joe sa celý ponoril, hneď na to vynoril.

Hlboký nádych, hlboký výdych, nádych, výdych, nádych, výdych.

„Pi-“ - voda sa mu vliala do úst, keď sa snažil prehovoriť. Vypľul ju.

„Pi*i Krista!“ - uľavil si, kým sa snažil udržať hlavu nad vodou.

Joe sa vydýchal a potom začal plávať pod most. Práve bol nov, od vody sa neodrážalo žiadne mesačné svetlo a tak nebolo nič vidno. Začal teda rukami hmatať od kraja mostu. Vyryté srdiečko a nejaké mená. Postupuje prstami ďalej. Nahmatal kosoštvorec s čiarkou. Ešte kúsok ďalej, približuje sa ku stredu, malíčkom zavadil o zaschnutú žuvačku. Dostal sa ku stredu mostu. Nachádzala sa tu sklenená fľaša, ktorá bola k mostu pripevnená silnou šedou páskou. Joe ju strhol a schytil fľašu.

„Eeeeeeeeiyy!“ - nejako podobne znel zvuk, ktorý hrdo vydal po náleze fľašky.

Vyšiel z vody, otriasol sa, vyžmýkal si oblečenie a ukázal ostatným čo našiel. Malá fľaša, objem cca 0,3l, s korkovým štupľom a zvinutým lístkom vo vnútri. V Joeovi sa hromadilo nadšenie, už čoskoro zažije je***ku svojho života!

Postupne všetci štyria skúsili vytiahnuť štupeľ, ale nepodarilo sa to ani jednému. Rozhodli sa teda vrátiť sa späť do krčmy. Po príchode si hneď objednali ďalšie kolo ginu a od barmanky si vypýtali vývrtku. Usadili sa pri stole, kde sedeli aj predtým, vyčkali kým barmanka priniesla gin. Štrngli si, vypili si. Nadišiel čas otvoriť fľašu.

Joe siahol po vývrtke, vytiahol štupeľ. Vopchal prst do fľaše a... a nedočiahol na papierik, otvor bol príliš úzky. Objednali si teda ešte jedno kolo, vypili a išli von pred krčmu. O obrubník rozbili fľašu, papierik vypadol na chodník. Joe ho dvihol, zhlboka sa nadýchol a v duchu si sám pre seba povedal „jeb**ka môjho života!“

Zvyšok netrpezlivo nakúkal, Joe rozvinul papierik. Ladným rukopisom tam bolo napísané:

„Dobrodružstvo sa končí. Chcel si je***ku. Bolo s tebou kráľovsky vyje**né. Teraz sa vráť domov k žene.“

Ostatní boli pohoršení, začali kričať a sťažovať sa, bol to podvod. Ale Joe nie, kupodivu zostal kľudný.

“Chlapi je neskoro, mali by sme ísť domov…”

Nikto nenamietal. Cestou domov začínali triezveť a Joeove myšlienky zablúdili k ich vzťahu so Sharon. Nebolo to také ako kedysi, konečne bol ochotný pripustiť si to. Či už je toto len alkoholové osvietenie, alebo konečne dospel do “toho” bodu, je rozhodnutý - odíde od nej, nechá ju žiť vlastný život, tak to bude lepšie pre oboch. Ale ešte predtým splní Sharon to, o čom sa kedysi bavili, ešte keď spolu len začali chodiť.

Partia došla k domu kde bývali Mason a Jason, rozlúčili sa. Gary býval hneď vedľa nich a s Joeom kráčali k jeho domu. Keď chcel Gary podať Joeovi ruku a zaželať príjemný zvyšok večera, Joe ho kamarátsky chytil za rameno, otočil v smere cesty a povedal: “Ty Gary, ty ideš domov so mnou.”

A tak išli.

-------------------------------------------------------------------------------------------

Pokračovanie (5. časť)

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
1
Odeslat správu

Chceš vědět, když redruM přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.