Dve slová, ktoré otvárajú dvere

Základom je pozdraviť

Áno, nečakané, ale je to tak. Veľa mladých ľudí (a nie len mladých) sa odsudzuje a chýbajú nám základné návyky, ktoré nám už ako malým dávali do hlavy rodičia. "Keď niekde prídeš, pekne sa pozdrav!" znelo z ich úst a aj keď to padlo na úrodnú pôdu, doba to zmenila.

Doba, spoločnosť, sociálne siete

To by mohli byť hlavné výhovorky dôvody toho, prečo sa nezdravíme. Na Msngri totiž stačí zamávať používateľovi... Insta nás dokonca jednoducho spája s celým svetom, kde môžeme napísať prakticky komukoľvek. Vôbec sme si pritom nevšimli, že sme vstúpili do obchodu, takmer trafili deliaci stĺpik a hlavne, ani náznakom nezaregistrovali predavačku, ktorá nás pohľadom privítala a v zápätí aj zavrhla. Ako znie citát šíriaci sa internetom: ,,Sociálne siete nás spájajú s tými, ktorí sú od nás ďaleko a rozdeľujú od tých, pri ktorých sme." Mobil z teba neurobí ignoranta, ak mu to nedovolíš.

Je to naozaj tak dôležité?

To vám možno napadlo, ak ste si prečítali doterajšie riadky. A odpoveď znie: ÁNO, JE. Aj keď sa nám to nezdá, pozdrav predavačke, bývalej učiteľke, či len známej tvári dokáže urobiť veľa. Nemusí to byť dobrý deň, ale napríklad ahoj spoločne s úsmevom. Hocijaký prejav záujmu o druhú osobu. Je jedno, či je to 60-ročná nevrlá kuchárka v školskej jedálni alebo sused z bytu nad tebou. Tvoj pozdrav môže pani kuchárkou tak pohnúť, že z nevrlej starej strigy sa stane takmer tvoja babka (huh, to asi nie, ale nebude nevrlá aj naďalej, lebo jeden z tých faganov v rade na obed pozná zásady slušného správania). A nehovoríme tu len o kuchárkach, či predavačkách, ale celkovo o pozdravení sa ľuďom, s ktorými prichádzame do styku. Sú tu síce pre nás a náš zákazník, náš pán, ale zákazníkom nemusí byť nevychované hovädo.

Neuveriteľná sila slov

Alebo nie? Určite áno. Tak, ako čítaš tento blog, isto si čítal aj o tom, ako na priznaniach niekto hľadal dievča, chlapca, krásku, či fešáka. A v komentároch kopec mudrlantov, medzi nimi aj mňa, ktorí mu radili, že sa mal prihovoriť, osloviť ju a pod. A ako by asi začal? No predsa pozdravom. A ktovie, možno by získal omietnutie a možno by odvaha, so správnym vystupovaním, dokázala spojiť dvoch ľudí navždy. Nezistíme to, lebo sa nepozdravil. Nepovedal ahoj, dobrý večer, čus ségra, ani nič podobné.

Mudrovať vie každý, by ma zaujímalo, či ty taký si

Som. Nie 100%-tný, ale snažím sa. Odídem z bytu, na chodbe pozdravím suseda, von kamaráta, cestou autom zdvihnem prsty na volante (nie prostredník.) známemu v aute oproti, v obchode sa pozdravím predavačke, na vlakovej stanici pani, čo mi predáva lístok a vo vlaku ľuďom, ku ktorým si sadám, či od nich odchádzam. A čuduj sa svete, ešte zo mňa neubudlo. Uhm, áno, veľakrát sledujem mobil a dianie na obrazovke, no na dve sekundy, pri vstupe do obchodu mu viem odolať. A tak isto to vieš aj ty, len musíš chcieť. Chcieť a vážiť si ľudí v okolí.

Dobre povedané dobrý deň o tebe začína vytvárať prvý dojem, poteší dotyčnú osobu, pozdvihne tvoj kredit v očiach a otvára dvere k novým informáciám, ľuďom a skúsenostiam. Ahoj ti zas môže pomôcť k novej láske, či kamošovi. Tak nebuď ignorant a nabudúce sa pozdrav.

Dovidenia zas o pár dní. :)