Prečo cestovať sólo?

Ak sa človek začne pohrávať s takouto myšlienkou tak buď jednoducho uprednostňuje samotu - niečo dúhové , ako napríklad, že chce spoznať samého seba.

Alebo je spoločenský. V tom prípade ani seba prvotne spoznávať nepotrebuje, ale jednoducho nemá momentálne kamoša či kamošku, aby šli niekam s ním - nech sú dôvody akékoľvek.

Moje dôvody prečo toto celé podstúpiť napriek všetkému:

Otázky typu: „Čo máš dnes chuť robiť/jesť/ vidieť? “ padnú 0x, pretože všetko je absolútne na tebe.

V hraničných situáciách spoznáš svoje správanie tak, ako by na to doma nebola príležitosť.

Môžeš celý deň len bezcieľne chodiť uličkami a sledovať okolie, pozorovať inakosť toho, na čo si zvyknutý doma a to ťa môže prijemne napĺňať a tešiť.

Je dôležité zdôrazniť posúvanie pomyselnej hranice tvojej komfortnej zóny po každom čine, na ktorý sa 2x necítiš, či kvôli úzkosti alebo negatívnej reakcii, ktorú si predstavíš pred tým než sa stane.

Človek je tvor spoločenský a tým že si niekde sám ťa to skôr donúti socializovať sa a spoznávať nových ľudí. Môžeš zvoliť taktiku prihovárať sa náhodným ľudom v MHD (neodporúčam), badoo/tinder (rovnako neodporúčam v prípade nezáujmu o sex turizmus), ale odporúčam Couchsurfing aplikáciu a možnosť „Hangout“, kde si zvolíte o čo mate záujem (explore the city, drink coffee/tea, deep conversations/ čokoľvek) a skúšate. Cestou domov si povieš, že si toto všetko dal a že si vlastne docela cool.

Ako asi niečo takéto človeka napadne? Život, alebo skôr nedostatočný život, vie dať myšlienku: „Potrebujem niekam ísť a niečo vidieť!“.

Zhodnotím financie, koľko času mám, zháňaš parťáka no od prvej odoslanej správy: „Nemáš chuť ísť do Gruzínska? “ vieš, že budeš hľadať ubytko len pre jedného a budeš to len ty.

Tu vzniká prvá úzkosť, pretože už vieš aspoň približne, koľko ťa čaká nepohodlných situácii a problémov na ktoré budeš sám. Stavy, keď by si chcel pokecať vo svojom materinskom jazyku s niekým, kto ti nie je cudzí, alebo len to, zdieľať aktuálny moment viac reálne ako cez Insta stories.

Pokiaľ by to neprinášalo veľa zvláštne príjemných pocitov, ktoré nenadobudneš v žiadnom prípade ak si s niekým, tak by nebolo toľko ľudí, ktorí sa do toho púšťajú..

Ak si sa upokojil z prvotnej paniky čo to vlastne ideš robiť a napriek tomu si z toho nevycúval, nastávajú príjemné starosti.

Plánuješ ako a kam pôjdeš, balíš sa a používaš rôzne internetové triky ako zbaliť všetko potrebné za 6 minút, pozeráš „Top 10 places to visit“ na Tripadvisor a vieš, načo sa môžeš tešiť. Či si vyberieš cestu mainstream turistu alebo budeš hľadať alternatívy je už len na tebe.

Zopár tipov na záver:

Internet je tvoj priateľ.

Doprava? Kiwi, Flixbus, Blablacar, Uber/Taxify

Kde budem spať? Hostelworld, Couchsurfing, Airbnb

Mám chuť na väčšie a časovo dlhšie dobrodružstvo: Workaway, WWOOF

Aké otázky ti napadnú a ako si na nich správne odpovedať?

Čo ak sa mi niečo stane? Tak sa to jednoducho stane a stalo by si ti to aj v Leopoldove na stanici, ak samozrejme nebudeš cielene vyhľadávať nebezpečenstvo. Pravdepodobnosť niečoho strašného je malinká.

Nie je divné, že som tu sám/sama? Mm nie, je to absolútne normálne a popravde ani v tej kaviarni kde sedíš sám nikoho nezaujímaš a nikto sa nad tebou nepozastaví.

Ako budem mať peknú fotku so sochou Malej morskej víly z môjho sólo tripu z Kodani, aby instagram vedel že som dobrodruh? Použiješ frázu „Could you take photo of me please?“, alebo budeš so sebou nosiť, okrem iného užitočného vybavenia na cestovanie, aj prenosný statív.

Pro tip na zaver: Nikdy nehovor svoje nebezpečné a neveselé zážitky mamke, aby nemala nabudúce keď niekam pôjdeš zasa sám dvojnásobný stres!