Sama v Berlíne deň 1. - prečo a ako som prišla

Minulý semester som strávila štúdiom v Šanghaji, o ktorom pravdepodobne napíšem v inom článku, ale v skratke to boli 4 mesiace, ktoré zmenili môj pohľad na mnoho vecí, veľa ma naučili a posunuli.

Každopádne ku koncu som začala cítiť, že mám dosť riešenia medziľudských drám a ako introvert aj kontaktu s ľuďmi. Už v Číne som to riešila rôznymi "dňami pre seba", kedy som si ráno dala sluchátka, nastúpila na metro a celý deň chodila po galériach a vegánskych reštauráciach. No už mi to prestávalo stačiť a potrebovala som sa na niečo začať tešiť. Jedného dňa som teda spontánne kúpila letenky do Berlína. Už dlhšie som tam túžila ísť, pretože podľa fotiek na instagrame mal pre mňa strašne príťažlivý vibe.

Hneď ako som kúpila letenky som si zabookovala aj prvý hostel, ktorý som našla. A začala som sa tešiť. Ani neviem ako a ubehol ten mesiac a pol a ja som bola doma, pripravená znova odísť. Ráno som nastúpila na vlak do Bratislavy, oddiaľ na autobus do Viedne. Bol to môj prvý výlet, na ktorý som nielen išla úplne sama, ale aj zorganizovala úplne sama. Keď vzlietalo lietadlo, dala som si do uší sluchátka a o hodinu už sme pristávali v Berlíne.

Berlín som si na prvý pohľad hneď zamilovala. Na hostel som prišla už po tme, ale po ceste som obdivovala to nádherné mesto. Keď som dorazila na adresu ( pár minút pred koncom času, do kedy sa dalo ubytovať), zazvonila som na zvonček a...nič. Zazvonila som znova, dokonca som si našla telefónne číslo na recepciu a skúsila som zavolať, ale stále nič. V hlave už so si vytvárala scenáre, ako si budem musieť narýchlo hľadať nové ubytovanie alebo ako budem spať na vlakovej stanici. Dala som tomu ešte jednu šancu a zazvonila som znova. A oni otvorili! Veľmi milý pán so super angličtinou ma ubytoval a ja som si zložila veci v izbe, kde so mnou mali bývať ďalší 3 ľudia. Až teraz som si uvedomila, čo som si to vlastne vymyslela :D Zatiaľ bolo len na 1 posteli tričko a 2 bol prázdne, tak som si povedala, že možno budem mať šťastie a budeme len dvaja.

Odložila som si kufor a spomenula som si, že som si na recepcií zabudla vypýtať uterák. Recepcia bola ale už zatvorená tak som si povedala, že si nejaký kúpim, keď si pôjdem kúpiť večeru. Vyrazila som teda do obchodu, ktorý som videla po ceste, kúpila som jedlo, ale žiadny uterák som nenašla. Uteráku najbližšie bola handra na zem, tak som ako provizórne riešenie kúpila tú a boli v balení dokonca dve :D Vrátila som sa na izbu a o chvíľu prišli moji spolubývajúci -dvaja Taliani. Boli to v pohode chalani, ktorý si občas spievali talianske pesničky haha. Ale posteľ, na ktorej bolo tričko stále nemala majiteľa.

Večer som si urobila plány na ďalší deň a išla som spať.