Existuje dokonalý vzťah?

Skutočne som ani neuvažovala nad tým, že by sme mohli byť niekedy spolu, ale skutočne on je jeden z prípadov, komu sa podarilo prelomiť friendzone. Napriek tomu tvrdím, že je to môj najlepší kamarát a životný partner.   Viac si môžete prečítať o nás u mňa na blogu , kde je v článku zverejnený link .

Myslím si, že v dnešnom svete  sociálne siete a média na nás doslova vyvíjajú tlak.  Z každej strany nám ukazujú perfektné vzťahy. Od zamilovaných selfíčok, cez dovolenky v Thajsku a na Maldivách, kde vidieť postavu slečny a ruku chlapa, statusy, ktoré vyznávajú lásku na celý život.  Ale v mnohokrát vyzerá zákulisie tak, že vzťah udržiavajú skôr so svojim smartfónom a Instagramom.  Mám pocit, že mladšie generácie už nebudú poznať to čaro náhodných stretnutí, náhodných nečakaných situácii, ktoré  sú súčasťou toho, keď sa človek "zamilováva" ( To je teda slovo)  Dnes som si všimla, že mnoho ľudí rieši vzťahy len potiahnutím prsta na smartfóne - páči sa mi / nepáči sa mi, stretnúť/ nestretnúť, od toho vznikne potom stretnutie, ktoré ma od tej klasiky veľmi ďaleko.

My sme sa už vtedy, keď sme neboli spolu naučili niečo o sebe navzájom, o tom ako spolu riešiť problémy a stále sa učíme. Je to beh na dlhú trať, ktorý verím, že nikdy neskončí. O tom druhom nikdy nebudete vedieť všetko, človek sa postupne mení, a tak ako som sa ja stretávala s inými ľuďmi pred štyrmi rokmi, rovnako aj on mal svoj okruh priateľov. Už oni samotní mali veľký vplyv na naše osobnosti. Boli sme úplne  niekým iným  a  to bolo to najkrajšie - ako prostredníctvom slov, skutkov, výletov, sme sa stále znova a znova do seba zaľúbili viac a viac.  Bohužiaľ alebo  skôr našťastie, tie najkrajšie udalosti v našom vzťahu nemáme zvečnené na Instagrame a na Facebooku, ale v našej pamäti. 

To, čo sme sa museli naučiť je rozprávať sa medzi sebou. Ja som bola skutočne  človek uzavretý do seba aj keď navonok som pôsobila ako dieťa radosti a šťastia.  Nehovorila som čo mi vadí, bála som sa zverovať so svojimi pocitmi, nechápala som prečo mi Filip všetko rozpráva a prišlo mi to fakt divné. Časom som pochopila, že je to kľúčom k tomu, aby sme boli spolu šťastní. Pretože ak toho druhého niečo trápi, je fajn sa o tom porozprávať. Ak je vo vzťahu nejaký problém,  taktiež dialóg je vhodný prvý krok ako ten problém vyriešiť.  Aj ty vo svojom vzťahu mysli na to, že si navzájom neviete čítať myšlienky. 

Počas komunikácie a dlhých nočných rozhovorov len s pozeraním do stropu alebo občas aj na hviezdy sme si budovali medzi sebou pevný vzťah, kde nie je priestor na pochybovanie či žiarlivosť. Avšak klamala by som, že občas škaredo nepozeráme na niekoho, kto sa okolo polovičky krúti a  upútava moju či Filipovu pozornosť. Malá žiarlivosť je v pohode, predsa Filipa milujem a on miluje mňa. Ak by nám bolo jedno, kto je v našej blízkosti asi by nám na sebe veľmi nezáležalo. Ak žiarlivosť prerastá do kontroly, hádok, asi sa v tom vzťahu niečo, poviem to tak ľudovo, pokafralo.  Buď ste si už od začiatku nedokázali vybudovať k sebe dôveru alebo bola nalomená či zničená... Dôležité je neprenášať minulé sklamania, podvody, chyby atď. do súčasného vzťahu.

V poslednom rade, čo je našou neodmysliteľnou súčasťou, je náš foťák a notebook. Obaja sa venujeme tomu, čo nás baví, podporujeme sa a veríme v seba v naše ciele, v naše sny. Dokonca aj vtedy keď sa jednému z nás nedarí stojíme pri sebe a snažíme sa toho druhého rozveseliť. Mnoho vecí robíme spoločne a neexituje u nás hierarchia nadradeného (aj keď to niekedy tak vyzerá, že som veľká sekera...) Pomáhame si, radíme si,  diskutujeme o našich plánoch, budúcnosti, kde sa vidíme spolu.  Samozrejme občas sa aj pohašteríme, ale vždy to nakoniec  skončí smiechom a vzájomným uťahovaním  si z toho druhého. 

To je náš recept na šťastný vzťah.