22.10.2017 23:31

Chaos v nočnom zamýšlaní sa

Chaos v zamýšlaní sa

Kde sa vytratila ta jednoduchosť lásky ? Tá všednosť , obyčajnosť a istota ? V dnešnom svete už ani súrodenecká láska nie je to, čo bývalo. Áno , je to môj subjektívny názor, kedže moja o osem rokov mladšia sestra v období úplne naj top mega najväčšej puberty mi spríjemňuje spolunažívanie v jednej izbe. Je to sestra, mám ju rada. Je to ale aj des. Panovačná , drzá , ukričaná , povýšenecká , lenivá a to ešte toľko ďalších krásnych prídavných mien by som pre ňu mala, že by som mohla menovať aspoň do ďalšieho rána.

Nechcela som začať práve týmto , ale aj takéto lásky strácaju svoju morálnosť a hodnotu. Tak teda akú lásku som mala na mysli ? Popísala by som to ako nekonečný príbeh . On miluje ju , ale ona mu to nevie opätovať, pretože ju opantal iný chlap , ktorého mať nemôže. Lenže zhodou okolností ten chlap okrem nej namotal ďalšie dve. Pre tie dve tiež existuje nejaký ten princ na bielom koni, ale zatiaľ niekde zablúdil v inom meste, krajine, či kontinente. Nebolo by to až také zlé , keby sme si medzi sebou neubližovali. Neubližovali naschvál . Je potrebné si dokazovať niečo na úkor iného alebo inej ?

Naši rodičia to mali jednoduchšie . Skončili strednú školu , byt sa nejako poriešil , ja už som bola na ceste , takže nebolo čo špekulovať. Žijú si štastne až doteraz . Keď mali problém , postavili sa spolu celému svetu a vyriešili to . Som za to vďačná a som na to hrdá , a to nie len kvôli tomu , že svadba bola vlastne kvôli mne. Za každým problémom si veci vyjasnili a bojovali o to , aby jeden druhého nestratili . No možno to nebolo vždy ideálne , ale vydržali to. Sú mojou inšpiráciou, pretože raz chcem mať takú rodinku ako majú oni . Spoľahlivého partnera , podarené a hlavne zdravé deti , spoločný byt , spoločné záujmy , prácu a jeden druhého. Ja verím v to , že niekde po svete taký ten môj Kubko na bielom koni cvála a možno ma aj hľadá. Veď nechcem až tak veľa a každý z nás si svoje štastíčko zaslúži .

Som síce mladá , ale mám pocit, že o svojich nepodarených vzťahoch by som mohla písať knihy alebo nejaké tie tragikomédie. O sestre by som napísala nejaký ten nonsens , o skúškovom období v škole nejakú tú hororovú story . Miestami nejaký ten sexuálny román , či romantickú drámu. Koniec koncov by som moje lásky zaradila do kapitoly komédie.

Ako si tak nažívam od toho svojho dovršenia dospelosti už nejaký ten šiesty rok sa udialo toľko vecí , že človek to niekedy ani nestíha vnímať , pokiaľ neuvidí spolužiačku zo základnej s kočiarom na ulici . To je ten lepší prípad , pretože na ulici, ale to doslova si vieme nájsť spolužiakov zo základnej či strednej školy tiež . Každý z nás vyrastal inak. Iné priority, iná spomínaná láska , iná výchova , iná škola, iní rodičia, iní kamárati . Lenže stále sme my tí , ktorí su strojcami svojho vlastného štastia .

Nedosiahla som vo svojom živote zázraky, ale som s ním spokojná . Zažila som si nepríjemnosti v škole, doma , v rodine , či medzi kamarátmi. Naopak nesiem si v spomienkach zážitky , ktoré ma budú sprevádzať celý život. Tak isto v tom mojom životnom batôžku, ako som už spomínala, si nesiem aj nepodarené vzťahy . Jeden , dva , možno tri . Nejaké tie úlety , sklamania , lásky , priateľstvá . Každý vzťah medzi mnou a chlapom mi ukázal a naučil ma , čo nechcem . Vyšperkovala som si ideály , či ciele. Nie , neuspokojím sa s chlapom , ktoré som milovala dlhé roky a on by ma donekonečna ťahal len za nos. Zaslúžim si viac. Každý si zaslúži viac. Každý si zaslúži byť pre niekoho všetkým .

Neviem, čo somnou bude .Za pár mesiacov končím školu . Nehrniem sa do práce v odbore, ktorý dúfam,že vyštudujem. Láka ma niečo iné . Kurz psychológie, možno pedagogiky . Kurz anglického jazyka. Nechávam otvorené dvierka všetkým možnostiam . Nemám jednoznačný cieľ, aspoň nebudem sklamaná, keď to nevýjde. Nakoniec budem možno tá , ktorá si bude môcť vyberať , pretože nebudem mať vysoké nároky a viem sa uskromniť. Tatino by ma už veľmi rád zbalil a prenajal ďalej svojmu nasledovníkovi. Zatiaľ márne , ani to nejako ružovo nevyzerá a je si toho vedomý. Aj napriek tomu by som sa už po ukončení školy chcela osamostatniť . Ak by som mala ostať sama , kúpim si predsa mačku . Možno dospievam a tým aj strácam kamarátov , ktorí som si myslela, že sú tí lepší. Lenže sa niekde pribrzdili a nejako sa im z toho sveta plného ilúzií , bezstarostnosti nechce posunúť o krok vpred.

Vlastne ani neviem , čo týmto článkom chcem povedať. Je trošku chaotický , lebo by som chcela povedať všetko naraz a bijú sa vo mne všetky tie podkapitolky , či kapitolky môjho života. Majme sa radi , vážme si jeden druhého . Nesúďme , neurážajme . Ľúbme sa. Odpúšťajme si . Pomôžme. Len tak nezištne. Usmejme sa na babičku v obchode . Robme svet krajším . Maličkosti sú to , čo robí lásku krásnou. Lásku k partnerovi ,lásku k sestre , lásku k rodičom , lásku k Bohu , lásku k priateľom , lásku k sebe samému, lásku k ľudom. Lásku vo všetkých jej zákutiach . Máš niekoho rád ? Tak mu to povedz. Nechaj kolegovi na lístočku nakresleného smajlíka. Napíš známenu , ktorého si dlhšie nevidel, že mu praješ len pekný deň. Všetko dobré sa raz vráti a z maličkostí sa stanú veľké veci.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu

Chceš vědět, když Kubka přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.