Zviera ako dar: životný rozsudok iného tvora nie je to správne prekvapenie

Veľa ľuďom, hlavne rodičom detí v školskom veku to príde ako perfektný nápad a úprimne, veď koho nenadchne prestava roztomilého šteniatka vyskakujúceho z krabice. Nič ale netrvá večne a na rozdiel od väčšiny darov, živé zvieratká sa nedajú vrátiť alebo vymeniť pokiaľ do rodiny už nepasujú.

Som toho názoru, že zviera ako vianočný darček kupujú hlavne spontánni ľudia pre ktorých je život hračka a neuvedomujú si, že robia rozhodnutie, ktoré im v žiadnom prípade nepripadá, až za dva životy. Ľudský a ten zvierací. Nieje žiadnym tajomstvom, že práve povianočné obdobie je známe preplnenými útulkami (v tom lepšom prípade) a zmätenými pobehujúcimi zvieratkami pri cestách miest.

Každý z nás má právo si zviera do domácnosti vybrať sám

Koniec koncov, nebudete to vy, kto bude s tým zvieraťom žiť po nasledujúce roky ale práve jeho majiteľ. Každý sme iný a každému pasuje aj iná povaha zvieraťa. Životný štýl majiteľa je tiež dôležitý a každý vie sám najlepšie, aké plemeno s akými požiadavkami mu sadne. Preto je podstatné aby si majiteľ osobne zvieratko vybral a nadviazal puto s istotou, že s ním bude šťastný. Všetky šteniatka či mačiatka sú spočiatku zlaté, no časom z nich vyrastie mysliaci tvor, ktorý cíti a veľmi trpí keď majiteľ z neho nie je šťastný a je mu na obtiaž.

Domáce zviera je veľký finančný a časovo náročný záväzok

Jedna vec je dostať zviera darom, možno s nejakou tou základnou výbavou, no vec druhá je starať sa oňho po zbytok jeho života. Každoročné očkovania, prípadné choroby, kŕmenie, daň za domáce zviera, a všetko ostatné, čo je pre jeho život nezbytné mu musí zabezpečiť majiteľ. Čím je zvieratko staršie, výdavky sa zvyšujú.

Okrem peňazí treba zvieratku venovať množstvo času, lásky a energie. Nie vždy si môžeme byť istý či človek možno aj proti svojej vôli nie je pracovne tak vyťažený, že proste starostlivosť bude zanedbávať. Ak majiteľ nie je nadšený týmto darom, času môže mať kopu ale logicky čas strávený výcvikom a prechádzkami sa zníži na minimum, veľa krát nedostatočný, výsledkom čoho sú nevychované psíky, mačky a zanedbané akvária či klietky. Veľa krát po prvých pár rokoch ľudia stratia nervy a zviera dajú do útulku, kde má ale práve nezvládnuteľné odrastené šteňa veľmi malé šance na nový domov.

Nechcené zvieratá končia v útulkoch a na ulici

Mnoho chovných staníc hlási každý rok po Vianociach obrovský nárast nových psíkov a mačičiek. Neverili by ste, koľko zvierat je tam zanesených už po prvých 24 hodinách. Toto je dôkazom, že ľudia, ktorí obdržia zviera ako dar naň v množstve prípadov nie sú vôbec pripravení a nestoja oň. S množstvom zvierat v útulkoch sa znižuje voľná kapacita a veľa nevinných tvorov končí po pár mesiacoch utratených. Tieto "vianočné prekvapenia" sú veľkou záťažou na chovné stanice aj z pohľadu stravy kedže veľa z nich sú dotované len dobrovoľnými príspevkami, krmivom či dekami a hračkami len od verejnosti. Obrovský povianočný nával nových zvierat spôsobuje kritickú situáciu aj z tohto hľadiska.

Ak sú útulky preplnené a ľudia nemajú k zvieraťu žiadnu citovú väzbu, nie je novinkou sa uchýliť aj ku krajnému riešeniu, akým je ulica. Zvieratká končia opustené a zmätené v tom najmrazivejšom období roka. Málo z nich si niekto z ulice vezme alebo zanesie do útulku, väčšinou končia zrazené alebo zomrú od hladu či chladu. A to všetko len pre to, že niekto z nich spravil vianočný darček, čím rozhodol o ich osude a práve na šťastný život.

Zviera nie je živá hračka

Je pekné chcieť naučiť dieťa zodpovednosti, ale nie na úkor zvieracieho života. Nemožno viniť dieťa, preňho je prirodzené, že každá hračka raz omrzí a tou je v jeho vnímaní, bohužiaľ, aj takýto darček. Najprv je to malinké a zlaté, potom ale zistia, že to aj ciká, kaká a má to svoje potreby, ktoré sa im ale riešiť nechce. Po pár mesiacoch zostanú všetky povinnosti okolo domáceho miláčika visieť na pleciach rodičov, ktorí na to ale nemajú čas a zas sme v kolobehu, ktorý som spomenula vyššie. Veľa detí prosí na Vianoce o nového zvieracieho kamaráta, je ale na rodičoch veľmi poctivo zhodnotiť, či je dieťa schopné sa o zviera starať a či si ho zaslúži. Dokázať to môže napríklad poskytnutím dočasnej opatery pre zvieratko z útulky. Tým sa pomôže aj zvieraťu a rodina zistí či je na takýto záväzok pripravená.

Zvieta nie je dar, je to radosť, zodpovednosť a záväzok na celý život