VIANOCE

Áno. Dnes je ten nádherný deň, na ktorý som sa celý rok tešil. A teším sa naň každý rok tak, ako aj vo chvíľach, keď som bol ešte malinký krpec.

Vždy ma udivuje to čarokrásne okolie, tie chvíle pohody, to neskutočne nádherné chvenie sa všetkého na okolo, ten plamienok lásky v srdciach všetkého živého... Pokračovať by sa dalo do nekonečna. Vianoce sú pre mňa už odjakživa nádherným obdobím. A aj keď sa snažím každý deň prežívať čo najkrajšie, ešte som sa nedostal asi do bodu, žeby to bolo také nádherné. Ale možno sa len mýlim, možno je to len mojími vnútornými pocitmi, no to, čo mi je jasné, je to, že už dávno som zabudol na väčšinu detských radostí a... Aj keď som potom netúžil, v niektorých veciach som sa stal "dospelým"... Zabudol som si vychutnávať prítomný okamih a už dávno si ho neužívam tak, ako to vedia všetky tie malé a čisté stvorenia, ktorým celý život len zakazujeme, prikazujeme a myslíme si, ako všetko vieme správne práve "MY DOSPELÍ", no zabúdame pri tom na tie dôležité chvíle, kedy sme my samy boli "fackovaní" vetami "DOSPELÝCH", ako nemôžeme hento a tamto, ako niečo nezvládneme, ako sme všetko objavovanie mali sťažené tým, že nám doslova aj nedôverovali, ... Ono, možno to všetko bolo aj z lásky k nám a zo strachu, že by sa nám niečo stalo, no to všetko robí len svet, ktorý sme si samy vytvorili. Chcel by som vrátiť ten čas, keď bolo ľudstvo späté s Matkou Prírodou, s našou Matkou, ktorú voláme ZEM. Neviem, či som vtedy žil, neviem aký bol kedysi život, no táto moderná spoločnosť o ktorej si myslíme, že je vysoko inteligentná nás stále viac a viac vzďaľuje od pravej podstaty a zabúdame na veľa dôležitého a podstatného.

Áno, teto moderný svet nám dal veľa nových možností a vo veľkej miere "zaujímavé" radosti... No prestali sme si vážiť jeden druhého, zabúdame na prírodu a linčujeme všetko, čo sa dá, len pre rýchle potešenia, ktoré hneď vyprchajú do minulosti tak, ako aj táto chvíľa, ktorá beží práve teraz, keď píšem tieto riadky.

Zabíjame z radosti, pre trofeje a ocenenia, myslíme si, akí sme nadradení nad všetko a pri tom, vravíme, že zver beží cez cestu, ale pravda je taká... Že... Cesta ide cez les...

My si tie Vianoce tvoríme a v posledných rokoch to všetko zdieľame na sociálnych sieťach... Zvieratá to nerobia a do toho všetko, čo mali im berieme čoraz vo väčších množstvách.

Ako to súvisí s nami a s Vianocami?

Po svete už dávno nie sú Vianočné reklamy a plagáty len cez adventné obdobie ale už pomaly od leta. Všetko sa pretvorilo a chvíle pohody vedia niektorí z nás mať už iba cez toto obdobie. A aj keď máme tú pohodu a radosť, majú to tie zvieratá, ktoré žijú v neustálom strachu a v každodennej konfrontácií s "naším" svetom?

Skúsme si odpovedať, ako by sme to vedeli zmeniť aspoň my samy.

Teraz naspäť ku mne. teraz naspäť k nám.

Každým dňom sa mením vo veľa veciach a smeroch. Je to ako na trampolíne, raz som hore a raz dole. Mnohokrát do dňa to skáče. Taktiež som túžil po zmene hneď, ba až lusknutím prsta a to pomaly v každom smere. No nakoniec som zistil, že aj tá malá zmena k lepšiemu, aj ten malý krok ma robí šťastným. A preto si čoraz viac začínam vychutnávať každú chvíľu, či je "úspešná", alebo je taká, že ma niečo naučí.

Vianoce si pripomínam počas celého roka. Mám rád vianočné piesne a každý deň beriem ako veľký dar. A aj to mi pomáha sa prinavrátiť k tým "detským radostiam". Deti zbytočne neriešia, oni proste konajú a ostávajú prítomné.

Má niekto lepší postreh? Ak áno, kľudne sa oň podeľte v komentári.

Nádherné sviatky všetkým praje Freďo:)