Spln konca

Čarovný spln luny

Dívam sa na jej krásu, prosím o nekonečne krásne chvíle

Díva sa na mňa, o prosbe nepovie nič milé

Namiesto splnenia, vrazí mi do srdca ostrý kôl

Tam odkiaľ prúdila bezpodmienečná láska, ostal iba bôľ

Mocnej pani lune, viac na krásu neviem upnúť zrak

V urodzených očiach, ostal iba plač

Hoc je tak krásna, no rázna a krutá

Veď princeznej vzala, jej lásku a kráľa

Princezná verila, že ju kráľ ľúbil

On ju len sladkými rečami kŕmil

"Či pani nevidíš, že si len bábkou?! Keby Ťa ľúbil, dávno si kráľovnou! "

Princezná žijúca v bubline rozprávky

V letnej krutej noci zistila, že nadišiel čas pravdy

V noc magického splnu luny, kráľ rozhodol sa osedlať kone

V tom ho žiara luny, na ceste stopne

"Prestaň sa už zahrávať, s našou milou pani! Pani je princeznou-ty zasa kráľom, no ver že sa to zmení !"

Kráľ v strachu o svoju povesť , zuteká zo sídla, to čo luna ďalej povie, "rozerdži" poníka

Kráľ sám v svojej mysli, vždy nevie zabudnúť,ako pred princeznou, len koňa miloval

No kôň tohto kráľa, nemilo zradil, keď mu pán všetku dôveru a lásku dal, on na zem ho zvalil.

Kráľ láskavej princeznej, len chabý dopis dal

Lásku jej žiaľ, nikdy neopätoval

Napriek ich veľkej zrade, len kone miloval

Princezná neveriac krútila hlavou, no svoj ľud hrdo potešila vernou správou " Ja Vám napriek sklamaniu, budem dobrou paňou!"

Ľud svoju budúcu kráľovnú zbožňoval,veselú pani, radosťou zahŕňal.

Kráľová púť na svete, skončila nemilo

Po čase mu síce, za princeznou, prichádzalo aj clivo

Krásna a milá pani, na kráľa zabudla

Láskou a radosťou, svoj ľud naďalej zahŕňa

No kráľ ktorý sa so srdcom vzácnej pani hral

V smútku a útrapách, koňmi zničený, pomaly umieral.