Na zemi mimo zeme

Veľmi rada polemizujem. A tak aj dnes sama v našom nitrianskom bytíku počúvam zvuky okolia, myslím na tých všetkých ľudí čo sú tam vonku, ktorým sa aj napriek mojej schopnosti komunikovať vyhýbam. Scrolujem instagram a čítam si o veciach, životoch, osudoch, ľuďoch, srdciach. Niekedy aj to moje pri tom čo vidím poskočí a niekedy zas zaplače. Ale teraz to bolo niečo úplne iné a myslím si, že veľa z vás prestane čítať, keď zistí o čom som premýšľala.

Dočítala som sa, že do slnečnej sústavy vletel objekt, o ktorom sa niektorý harvardský profesori alebo vedci alebo neviem kto... domnievali, že to môže byť aj mimozemská sonda. A Terezkina hlávka sa začala zapínať. Prečo by mimozemšťania mali byť taký úplne sci-fi ako sme si ich my ľudia vysnívali? Zelené hlavy, obrie prsty, oči ako melóny. Presne taká tá nechutná vec, čo sa jej jednoducho zľakneš. Ja si nemyslím, že mimozemšťania (ak sú... mimochodom táto téma je tá posledná čo ma zaujíma lebo.. na čo by som sa tým mala zaoberať ale očividne ma to zaujalo viacej ako som si myslela, že ma to zaujme) sú tie odporné, na pohľad odpudivé stvorenia.

Čo ak mimozemšťania sú ľudia ako my, len z iného sveta. Ľudia z inej zeme. Ak by to tak bolo a títo mimozemšťania by sa premiešali so "zemšťanmi", už by sme neboli obyvatelia Slovenska, Mongolska či Číny. Boli by sme, ako Gréci v staroveku (a možno aj dnes neviem či sa tak ešte nazývajú) obyvatelia zeme a obyvatelia nezeme. Čo ak sú tí „nezemšťania“ ľudia ako my. Len s dokonalým svetom.

Presne s takým svetom, o aký sa zemšťani snažia. Kde nie je bolesť ani strach. Kde nie je vojna a vládne mier. Ľudia nie sú nenávistný ale tolerujú na sebe svoje rozdiely ba čo viac navzájom sa doplňujú. Možno je to svet, kde nikdy nebol holokaust a ani Little Boy a Fat Man. Svet bez chamtivosti a závislosti na moci. Svet bez drog. Kde sú lúky skutočne zelené a moria naozaj modré (a možno ružové, kto vie ako im to tam sfarbuje ich atmosféra) bez plastov. Svet, kde si ľudia naozaj nezamykajú brány, lebo ich proste nemajú.

(presne takto dokonalé lúky)

Ja viem ulietavam si a poriadne. Viem, že je to len idealizmus. Možno práve toto moje vnímanie mimozemského života je to sci-fi, síce nie také to plné robotov a káblov (áno keď sa mi povie sci-fi napadnú mi roboti a káble. Nepýtaj sa prečo proste je to tak) ale také aké by malo byť tu. Ja len vysnívala som si svet, o ktorom sa bojím rozprávať lebo ľudia sa mi vysmejú. Lebo takto ten náš nefunguje a mal by!!

Snívam o svete, kde bude skutočne láska kvitnúť na uliciach. Kde nebude faloš a pretvárka. O svete, kde bude môcť byť aj Boris aj ja aj všetci sami sebou bez odsúdenia.

O svete kde bude láska kvitnúť na uliciach. Svet mimo zeme ale na zemi.