Cesta do Jasnej
V nadpise blogu síce píšem o októbri, ale prvá akcia, Galaxy kemp, začala už v piatok 28. septembra. Krásny to deň, doobeda som ešte zarezával v školskej lavici a o 12.15 som už napäto očakával, čo to vlastne bude zač. Predsa len, keď sa mám stretnúť s niekým, vždy som veľmi nervózny. Od organizátorov sme dostali batohy, v ktorých boli okrem tímovéj mikiny a trička aj telefóny, s ktorými sme sa celý víkend učili robiť. Už v autobuse sme sa mali rozdeliť do tímov a plniť prvú úlohu (náš tím bol v zložení Sajfa, Michal Chabada, Marek zo Samsungu ako tech. podpora, Lucia, Ondrej a ja). Počas cesty sme mali telefónom Note9 odfotiť červené auto, čerpaciu stanicu, farebné ponožky, telefón, autobus (iný ako náš 😊 ) a zviera.
Priebeh kempu
Keď sme po niekoľkohodinovej ceste prišli do Jasnej, kde sme boli ubytovaní v hoteli Pošta. Na Chopku sme absolvovali päťchodovú večeru, ktorú sme si ako inak mali aj odfotiť. Náš kapitán Sajfa kvôli pracovným povinnostiam prišiel až neskôr. Na druhý deň sme najprv absolvovali rozcvičku so Zuzanou Smolkovou. Neskôr sme absolvovali workshop o fotoaparáte Note9. Zážitkom bol indoor surfing a hurricane factory v aquaparku Tatralandia. V neďelu sme sa potápali v trojmetrovom bazéne v Bešeňovej. Večer sme mali workshop o S pen a kvíz. Počas celého pobytu sme ako tím zbierali samsung coins, za ktoré sme si následne vydražili hodnotné ceny. Celý pobyt bol síce dosť krátky, ale aj vďaka Samsungu a kapitánom Sajfovi, Marekovi Fašiangovi, Zuzke Smolkovej, Adriane Polákovej a Borisovi Holečkovi sa zapíše do mojej pamäte na veľa, veľa rokov.
Popravde, pár sekúnd som rozmýšlal, ako vlastne mám začať túto, ešte dosť čerstvú a prijemnú časť „októbrovej párty“. Spolužiaci, kamaráti, pre mňa vždy znamenajú veľa. Priznám sa, že nie vždy sa mi v škole darí a asi iba málokto vie, že v siedmom ročníku, gymnaziálne v sekunde, som skoro prepadol z matiky a musel som sa vrátiť na základnú školu a opustiť tých, ktorí sa svojimi činmi dosť výrazne zapísali do pamäte. Život je ale taký a prináša i lekcie, z ktorých sa treba poučiť. O to viac ma hreje pri srdci, keď cítim podporu aj od mojich súčasných spolužiakov a hlavne tímového ducha našej triedy, ktorá sa vie vždy spojiť aj pri dôležitých rozhodnutiach. Občasné hádky a nezhody patria k životu inak by sme boli ľuďmi bez názoru. Naša stužková ale bola ukážkou toho, ako sa vieme spojiť pre spoločný cieľ. Každý síce máme subjektívne názory, možno sme sa podľa niekoho strápnili a možno sa niektorí až priveľmi zabávali 😊, ale ukázali sme našu spontánnosť, bez ktorej by to všetko ale nedopadlo tak, ako dopadlo.
Naše baby Viki, Ľudmila, Valéria, Kaja a Nika predviedli svoje spevácke a tanečné zručnosti. Chalani Vlado, Juraj, Oliver, Ja, Alex, Daniel a Adam sme si zatancovali v rytme labutieho jazera a naša úžasná triedna nám všetkým nie len ukazála ako nás za tie roky pozná, ale objavili sme aj jej skrytý herecký talent vo videu únosu triednej knihy a to už je čo povedať 😊 . Naša spolužiačka Kaja nám každému jednému zložila básničku, za čo je patrí jedno veľké ďakujem. Nemožno zabudnúť ani na moderátorov Denisa s Kajou a rovnako tak aj všetkým spolužiakom a učiteľom, ktorí sa dokázali neskutočne odviazať. a rodičom, ktorí sa zúčastnili našej stužkovej a aj touto formou nás podporili a vyslali tak signál, že v úspešnosť našej ďalšej, veľkej skúšky, maturity, veria.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když lukasbanik přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.